Kam smeruje slovenská maľba? Dozviete sa na výstave storočia

Súčasná prezentácia diel bezmála troch desiatok výtvarníkov vo Východoslovenskej galérii pod názvom Výstava desaťročia je hodnovernou sondou do stavu a smerovania maľby na Slovensku v rozpätí rokov 2006 – 2015.

Treba podotknúť, že samotnú kolekciu reprezentujú mená profesionálnych výtvarných umelcov, limitovaných vekom do 35 rokov. Výstavné podujatie zároveň dokumentuje fakt, že maľba ako médium sa vrátila do výstavných siení a že tam rozhodne neživorí.

Olej, akryl, veľké plátno

Podstatná informácia je, že na Slovensku sa s návratom maľby nezačalo v galerijných sieňach, ale v ateliéroch bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení, a to na pravidelných semestrálnych prieskumoch.

Pri analyzovaní tejto zmeny sa možno odvolať aj na celý rad výstav z prelomu tisícročia, organizovaných európskymi galériami. Vari aj preto študenti, vstupujúci na bratislavskú VŠVU v novom tisícročí, prirodzenejšie siahli po štetci a farbe, než predchádzajúca generácia.

Ak na škole dovtedy panovala prevaha inštalácie, objektu a kresby ako médií, tak okolo roku 2002 sa v ateliéroch objavili nápadné maľby. Impulzy vychádzali najmä z novozaloženého ateliéru, vedeného Ivanom Csudaiom, kde sa pracovalo s olejom a akrylom na veľkoformátovom plátne. Inšpiratívne podnety absorboval aj ateliér súčasného obrazu Fakulty umení TUKE pod vedením Rudolfa Sikoru či Adama Szentpéteryho.

Tlak mladej krvi

Ako potvrdzuje Výstava desaťročia, zvýšenú pozornosť budí u kurátorov a kritiky maľba, ktorá má svojich protagonistov. Kým pred desaťročím viacerí z nich len vstupovali do umeleckého priestoru, dnes patria k vyzrievajúcim umelcom. No obstojí aj argument o mladej krvi a tiež tlaku trhu s umením, ktorý vyhľadáva nový a neokukaný tvar.

Je potešiteľné, že medzi úspešnými autormi nájdeme aj mená spájané buď s Košicami, či východným Slovenskom (Jarmila Mitríková, Maroš Kontroš, Ján Vasilko). Práve Vasilko, ktorý vo svojej tvorbe spája dedičstvo konštruktivizmu a suprematizmu s dadaizmom, je najvýraznejším absolventom spomínanej fakulty umení a spolu s ďalšími (Dovičáková, Lányi, Sabová, Sirka) je predstaviteľom košickej „generation next“, čo radikálne zasiahla do našej umeleckej scény.

V širšom, nielen slovenskom kontexte

Maľbu desaťročia obohatilo viacero výrazných mien, ktoré rezonujú v širšom než iba slovenskom kontexte. V tvorbe živo komentujú aktuálny svet prostredníctvom pokleskov, paradoxov a rôznych problémov (Šille). Nechávajú nahliadnuť do intimity svojho súkromia, či reflektujú krehkosť a úskalia partnerského spolunažívania (M. Mikišková-Pascoe). Prítomná je aj reflexia vlastnej identity, rodovo nie neutrálnej sexuality, mužskej telesnosti s charakteristickými zajačími ušami alebo diabolskými rohami (A. Dúbravský), línia impresívnej tradície s narážkami na civilizmus (J. Kollár).

Tibor Kočík
Foto: tasr