“Koncert ako tento je pre muzikanta najväčšia odmena.”

Britská úderka Asian Dub Foundation pred pár dňami zavítala prvýkrát do Košíc. V Tabačke zaplnili koncertnú sálu a odohrali show, z ktorej mrazilo. Energické rytmy sa miešali s náruživými textami. Po predĺženom prídavku sa kapele odchádzalo z pódia ťažko, ešte ťažšie ju púšťali rozhorúčení fanúšikovia. Vyspovedali sme leadra skupiny, Steva Chandra Savale. 

Skupina Asian Dub Foundation zahrala v Košiciach po prvý krát. Aké sú vaše pocity bezprostredne po koncerte?

Čo by som mohol povedať… Bolo to neuveriteľné, nádherné a krásne. Najkrajšia vec, akú môže človek zažiť, je koncert ako bol tento.

Ako hodnotíte energie a samotných Košičanov?

Boli úžasní od začiatku až do konca. Keď divákom niečo dávate, oni vám to vrátia späť. A čím viac im dávate, tým viac vám vrátia. Je to ako vulkán.

Počuli ste už niekedy predtým o Košiciach?

Musím povedať, že nie. Párkrát sme boli v Bratislave a zúčastnili sa festivalov na Slovensku, ale inak nepoznám iné slovenské mestá, takže je pekné vidieť jedno z nich.

Poznáte nejakých slovenských muzikantov alebo známych ľudí zo Slovenska?

Je možné, že poznám, len neviem, že sú zo Slovenska.

Čo presne znamená alebo vyjadruje názov vašej skupiny – Asian Dub Foundation?

Určitým spôsobom opisuje našu kapelu, ako to bolo v rokoch 1993-94. V Británii v 90. rokoch prišli nové  generácie ľudí z Indie, Bangladéša, Pakistanu či Srí Lanky, ktorých rodičia emigrovali v 50. a 60. rokoch. Pre nás ako umelcov to bolo obdobie zmesi vzrušenia, hnevu a kreatívnosti. Tento mix zároveň ovplyvnili vyjadrenia nových skúseností. Nie iba v hudbe, ale aj písaní či filme. 

V 70. rokoch, keď ste vyrastali v Británii, kde žili vaši rodičia z ázijského subkontinentu, bolo to považované tak trochu za vtip. Robili si z nás srandu, často bolo použité násilie. Ľudia vo veku približne 20 rokov ako som mal vtedy ja a zvyšok kapely, mali naozaj čo povedať a vyjadrovať. 

Zároveň prichádzalo na scénu mnoho nových hudobných štýlov, ktoré sa spojili s našimi tradičnými, ázijskými, a dalo sa to tak prepojiť originálnou formou. 

Boli to zaujímavé časy v Británii, niečo ako ázijský underground, ktorého sme síce ešte neboli súčasťou, ale tak vznikol náš názov. 

Kapelu spolu tvoríte už 23 rokov. To je dosť dlhá doba. Ako spolu vychádzať? Čo vás drží pokope?

Niekedy sa to zdá ako nemožné (smiech). Momentálna zostava kapely je úplne super, je to naozaj pevné puto. Je asi to najlepšie zloženie, aké sme mali. Samozrejme aj predošlé roky to bolo skvelé. V podstate, život muzikanta je dosť náročný. Cestovanie, chaos, nepredvídateľné výkyvy… Raz ste hore a raz dole. Na druhej strane je však hranie na pódiu nádherné zadosťučinenie. Aj keď veľa vecí okolo je zložitých, koncert ako tento, je naozaj najväčšia odmena.

Foto: Iveta Vaculová