Košice sú späté s filmovým umením vyše sto rokov
Už niekoľko dní sú Košice štvrtýkrát dejiskom najväčšieho filmového festivalu na Slovensku – Art Film Fest 2019.
V minulom režime mali predstavenia Filmového festivalu pracujúcich v kotli amfiteátra najvyššiu návštevnosť v rámci celého Československa. O tom, že s Košicami je úzko spätý film a filmové umenie, svedčia aj historické fakty, na ktoré, žiaľ, často zabúdame.
[ad][/ad]Historické fakty zozbieral Košičan Juraj Halász.
• V Košiciach sa v roku 1906 natočil jeden z prvých pohyblivých filmov v Rakúsko-Uhorsku. Bol to dokument z pohrebného sprievod Františka II. Rákocziho, ktorého telesné pozostatky previezli z Turecka a uložili v krypte Dómu sv. Alžbety.
• V roku 1902 sa narodil v Košiciach významný filmový režisér Frigyes Bán. Svetoznámy sa stal filmom Kúsok zeme (Talpalatnyi föld) z roku 1948. Jeho film Semmelweis z roku 1953 získal cenu za najlepší životopisný film na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Snímka Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője) z roku 1958 je dobre známy aj na Slovensku. Jednu z hlavných úloh stvárnil vynikajúci slovenský herec Karol Machata. Frigyes Bán natočil ako režisér a scenárista približne 35 filmov.
• Ďalším košickým rodákom je Géza Radványi (26. 9. 1907 Košice – 26. 11. 1986 Budapešť), filmový režisér, scenárista, univerzitný profesor, mladší brat svetoznámeho spisovateľa Sándora Máraiho. Od roku 1947 žil a natáčal v Taliansku, neskôr od rokov 1952 – 1953 vo Francúzsku. Od roku 1954 bol profesorom na Mníchovskej akadémii filmového umenia. Od roku 1977 do svojej smrti žil v Maďarsku. K jeho objavom patria niekoľkí vynikajúci svetoznámi herci, ako napríklad Louis de Funés, Jean Paul Belmondo, Michelle Mercier. Z jeho najznámejších filmov môžeme spomenúť Európa neodpovedá (Európa nem válaszol – 1941), Niekde v Európe (Valahol Európában – 1948) a Cirkus Maximus (1980). V jednom z posledných rozhovorov v maďarskej televízii hovoril o svojom najväčšom sne – aspoň raz chcel režírovať v košickom divadle.
• Košický rodák Péter Bacsó (6. 1. 1928 Košice – 11. 3. 2009 Budapešť) bol filmový režisér, univerzitný profesor. Jeho film Svedok (Tanú – 1969) zožal obrovský úspech na filmovom festivale v Cannes v roku 1981. Mal som tú česť osobne ho poznať a považovať tak trochu za priateľa. Miloval Košice, rád sa sem vracal, Košice boli témou našich rozhovorov. Naposledy sme sa osobne stretli, keď priniesol do Košíc svoj film Stalinova nevesta (Sztálin menyasszonya – 1991). Natočil 60 filmov.
• A ešte jedna rarita: V divadelnej sezóne 1915 – 1918 hral v košickom divadle jeden veľmi talentovaný maďarský herec. Ešte v Košiciach dostal príležitosť hrať vo filme. V roku 1927 sa dostal do Hollywoodu, kde získal angažmán v nemom filme ako partner herečky Poly Negri. Hral v rôznych snímkach, ale zlom nastal príchodom zvukových filmov. V roku 1933 dostal americké štátne občianstvo. Jeho skutočne významným úspechom sa stal vojnový antifašistický film s názvom Stráž na Rýne (Watch on the Rhine – 1943), kde hral po boku Bette Davis. Za stvárnenie svojej postavy získal cenu Oscara ako najlepší herec, cenu Golden Globe, cenu filmových kritikov v New Yorku a má aj hviezdu na Chodníku slávy v Hollywoode. Táto úspešná osobnosť z filmového neba, ktorá pôsobila aj v Košiciach, sa volala Pál Lukács, vo svete známy pod menom Paul Lukas (26. 5. 1891 Budapešť – 16. 8. 1971 Tanger, Maroko). Žil síce v USA, no zomrel počas dovolenky v Maroku.
Zoznam síce nie je úplný, no aj týchto pár známych košických osobností zo sveta filmu, ktoré nikdy nezabudli, odkiaľ pochádzajú, dáva opodstatnenie, že filmový festival Art Film Fest má v Košiciach svoje miesto.
Čítajte aj:
- Rabaku na Art Film Feste sprevádza aj ikonické auto, v ktorom jazdil Jožo Ráž
- Košice sú centrom filmového umenia
- Roman Luknár si prevzal ocenenie Hercova misia
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.