Košická gitarová legenda vydáva svoj album

Gitarista, skladateľ a pedagóg Miro Šály (65 r.) má za sebou vyše 2000 vystúpení po celej Európe. Zo samouka sa vypracoval na uznávaného inštrumentalistu. Dnes krstí s kapelou Guitar Project CD Moonland. Asistovať mu budú gitarista Peter Bič a redaktor RTVS Jozef Jarkovský.

Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.

Ako sa Miro Šály dostal k hudbe?
Venoval som sa hudbe od mojich siedmich rokov. Keď som bol prváčik, začal som hrať na akordeón. Chcel som ísť na konzervatórium, ale môj otec tomu akosi nebol naklonený, tak som vyštudoval niečo „poriadnejšie“. Zvolil som si filozofickú fakultu, učiteľský smer, odbor slovenčina – nemčina. V tejto práci som vydržal asi len tri roky a potom som ušiel k muzike.

Nikdy si neuvažoval o tom, že by si sa vrátil k učebniciam slovenského a nemeckého jazyka?
Viem, že som si zvolil správny smer. V časoch komunizmu by som ani nebol v školstve vydržal, nemal som rád tie ideologické veci okolo vyučovania. Hudba je pre mňa to najdôležitejšie v rámci profesie ako aj sebarealizácie. Od mojich 26 rokov som chodil hrať po svete.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší hudobný žáner?
Mám rád mix: blues, džez, funky, rock, fusion a spolu to chutí vynikajúco.

S kým si na pódiu najviac rozumieš?
Profesionálne som začal hrať s orchestrom už nebohého Juraja Szabadosa a veľmi si ho vážim. Mário „Gapa“ Garbera ma zas dostal do situácií, kedy som si mohol zahrať s absolútnou slovenskou špičkou: s Martinom Gašparom, Jurajom Tatárom, Marcelom Buntajom. Hrali sme niekoľkokrát ako predkapela rôznych megaaktov, napr. pred Monkey Business. Okrem toho hrám aj s americkou černošskou speváčkou Nicole J Mc Cloud, ktorá žije neďaleko Košíc. Srdcovou záležitosťou pre mňa je nateraz vlastná kapela Guitar Project.

Napriek tomu, že v hre na gitaru si bol samouk, existuje niekto, kto ťa vo svete hudby viedol alebo výrazne inšpiroval?
Hudobné vzdelanie som nadobudol hrou na akordeón. No Ďuro Szabados mi ukázal určitú cestu, pretože sme mali obaja radi džez, blues a jeho rôzne odrody. Učil som sa aj od svetových velikánov džezu, rocku, bluesu, ktorých som počúval. Kopíroval som ich sóla, odpočúval som si harmónie.

Ktorých gitaristov pokladáš za svoj vzor?
Najvýraznejší sú pre mňa John Scofield, Robben Ford, Scott Henderson a zakladateľ modernej elektrickej gitary Jimi Hendrix. Z mladých gitaristov ma zatiaľ najviac oslovil Oz Noy. Páči sa mi hudba Milesa Davisa, skupiny Yellow Jackets a Chick Corea.

O čom Miro Šály sníva, čo by chcel dosiahnuť?
Učím sa od svojich žiakov, snažím sa akceptovať aj iné žánre a udržiavam sa v hudobnej kondícii. Hudba je nekonečný proces, ktorý ma nesmierne baví. Chcem raz navštíviť mesto Los Angeles na západnom pobreží USA, nasiaknuť tú atmosféru, pretože tam sú korene hudby, ktorá sa mi páči a tam pôsobia aj hudobníci, ktorých obdivujem. Rád by som ich videl jedného po druhom hrať v tých kluboch.

Predskakoval funkovému mágovi

Hru na gitaru Miro nikdy neštudoval, bol samouk a napriek tomu jeho žiaci študujú na Džezovom konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe i na najprestížnejšej džezovej univerzite na svete – Bostonskej univerzite. Ako hosť hral v kapele Jazz Funk Tribute, ktorá počas tohtoročných Jarných džezových dní v Košiciach vystúpila pred špičkovým americkým saxofonistom a funkovým mágom Maceom Parkerom. Najviac času a energie venuje vlastnej skupine Guitar Project, kde hrajú aj dvaja žiaci – Janka Lászlóová a Tibor Dragon a jeho kolega Jozef Zima.

(LŠ)
Foto: archív MŠ