Krehké umenie paličkárok uvidíte v múzeu
Viac než 150 umeleckých prác v podobe krehkých čipkovaných obrázkov, odevných a bytových doplnkov, ale aj šperkov môžu od dnešného popoludnia obdivovať návštevníci Východoslovenského múzea v Košiciach.
Výstavu pripravili členky košického Klubu paličkovanej a frivolitkovanej čipky, ktorý pracuje pod záštitou Východoslovenského múzea a Senior domu v Košiciach. K spolupráci prizvali aj členky OZ Pôvabnica Turca z Martina, ktoré výstavu obohatili o staré liptovské motívy, ktorými sa inšpirujú aj v súčasnosti.
Jediný v Košiciach pôsobiaci klub čipkárok a frivolitkárok vznikol v roku 1997, dnes má 28 členiek. „Stretlo sa niekoľko zanietených žien, ktoré si chceli splniť sen naučiť sa paličkovať a frivolitkovať a spoznať tieto zaujímavé, náročné a na tradíciu bohaté čipkárske techniky,“ priblížila ich motiváciu predsedníčka klubu Helena Roháčová.
Ako spresnila, paličkovaná čipka, ako ju poznáme dnes, vznikla v 15. – 16. storočí. Postupne sa zo šľachtických dvorov a kláštorov dostala ako ozdoba na meštianske odevy, v 18. – 19. storočí sa stala súčasťou ľudového kroja. Na Slovensku vzniklo 18 oblastí s charakteristickou regionálnou čipkou: „Keďže Košice a ich okolie nemajú svoju tradičnú čipku, snažíme sa o spoznávanie a spracovanie čo najširšieho spektra vzorov z rôznych regiónov Slovenska, Čiech a vlastne zo všetkých tradičných čipkárskych oblastí Európy. Preto sú naše práce také rôznorodé.“
V prácach košických paličkárok sa odrážajú ľudové motívy, návrhy renomovaných výtvarníkov, ale aj ich vlastné. „Aj my cítime, že nastáva akýsi návrat k ručným prácam. A nie je to len módou. V dnešnej pretechnizovanej a virtuálnej dobe si ľudia začínajú uvedomovať, že sa potrebujú od počítačov nejako odreagovať. Aj preto dnes veľa ľudí znovu objavuje rôzne ručné práce. Viem to podľa seba, aký mám dobrý pocit, keď vidím, že som vlastnými rukami vytvorila niečo pekné,“ dodala H. Roháčová.
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.