Lazar Ristovski: Moja prvá láska? Slovenka!

Lazar Ristovski, srbský multitalent si z tohtoročného Art Film Festu odnesie Hercovu misiu. Na javisku vystúpil viac ako 4000-krát, hral vo viac ako 70 filmoch a televíznych seriáloch, získal ocenenia, produkoval trinásť dlhometrážnych filmov, niektoré režíroval.

Ako sa vám podarilo urobiť tak významnú stopu do sveta filmu?

Kým som pracoval, nerozmýšľal som nad tým, či tu zanechám stopy. Bojoval som o svoje miesto v živote a umení. Na tej púti za mnou ostávali stopy, ktoré boli viac-menej dobré. Snažil som sa po sebe zanechať lepší svet než ten, ktorý som tu zastihol.

Túžili ste už od malička pôsobiť vo svete filmu?

Myslím, že v živote som mohol byť hocikým. Keď je v človeku talent, tak sa ho dá využiť na rôzne účely. Dôležité je byť profesionálom. Vzťah k práci je vzťah k životu. Preto je herectvo mojou prácou, ale aj mojím životom.

Za svoje úspechy a nadšenie pre film si odnesiete ocenenie z Art Film Festu – Hercovu misiu. Ako ho vnímate?

Ďakujem festivalu za ocenenie, ktoré je pre mňa veľmi významné. A to aj preto, že ho predo mnou dostali významní filmoví tvorcovia. Dôležité je aj preto, že prichádza zo zahraničia. U nás sa všetko, čo prichádza zo zahraničia cení viac ako to, ktoré získame doma.

V r. 1995 ste získali medzinárodný úspech rolou Čierneho vo filme Emira Kusturicu – Underground, ktorý získal cenu Zlatá palma na festivale v Cannes. Čím je podľa vás tento film výnimočný?

Film je dobrým príkladom toho, že sa jeden talentovaný tím stretol v správnom čase a správnym spôsobom. Kusturica viedol víťazný tím ako kapitán. Toto dielo sa líši energiou a emóciami. Každé umelecké dielo, aj film, musí rozosievať nepokoj. Ten, kto toto umenie zažíva, nesmie zostať ľahostajný. Underground je práve taký film.

O rok neskôr získal medzinárodné uznanie aj film Biely oblek, nominovaný na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Ten ste sám napísali, zrežírovali, produkovali, a zároveň ste si v ňom zahrali hlavnú úlohu. Ktorá z týchto častí tvorenia filmu bola pre vás najobľúbenejšia, resp. menej obľúbená?

Môj film Biely oblek bol príbeh, ktorý som jednoducho musel vyrozprávať. Je trochu autobiografický. Kusturica mi k nemu povedal: ,,Tento film musíš natočiť.“ A ja som ho natočil. Postavenie filmového režiséra je príťažlivé. Pocit moci, ale aj nemohúcnosti zároveň. Osamotenosť, ktorú som pociťoval ako režisér, bola na hranici zúfalstva. Ako herec som nikdy nemal také problémy. Všetky moje postavy mali rovnakú úlohu, dokončiť film do konca. Keď v roku 1999 mal tento film svoju svetovú premiéru v Cannes, vedel som, že sa mi to podarilo. Kým som bol v Cannes, na môj Belehrad padali bomby. A to mi nedovolilo tešiť sa z môjho úspechu.

Ďalším filmom, ktorý ste režírovali, napísali a zahrali si v ňom, sa nazýva Biele levy. Aj tento film si predstavíme na našom festivale. Príbeh je o ťažkej finančnej situácii, vykreslený humorným spôsobom. Čím ste sa inšpirovali pri jeho tvorbe?

My v Srbsku sme špecialistami na život v ťažkých podmienkach. Humor je jeden zo spôsobov prežitia. V najťažších chvíľach sme sa chránili humorom. Film Biele levy rozpráva o tom, ako kapitalizmus prišiel aj do Srbska. No robotníci o tom ešte neboli oboznámení. Na tomto paradoxe je založený celý film. Počuť v ňom robotnícky rap, ktorý spievam na konci filmu. Na youtube mal vyše milión videní počas jedného mesiaca. Televízne kanály ho však dodnes nesmú vysielať. Robotnícky rap je razantnou výzvou na revolúciu, a taká pieseň sa nepáči ani jednej vláde.

Tohtoročný film, ktorý si na festivale predstavíme, má názov Na druhej strane. Zahrali ste si v ňom postavu Žarka. Na čo sa v ňom môžu diváci tešiť?

Je to jeden odvážny a múdry film z rovnakého obdobia. Režisér Zrinko Ogresta prejavil umeleckú aj ľudskú odvahu, pretože rozpráva jazykom odpustenia a nie nenávisti. Odpustenie je biblický motív. Každý, kto pozerá ten film s otvorenými očami, ho aj správne pochopí.

Boli ste už niekedy v Košiciach?

V Košiciach som ešte nikdy nebol. Všetko je po prvý raz. Na Slovensku som bol ale viackrát. Slovensko a Srbsko sú rôznymi spôsobmi prepojené. Susedná obec, v ktorej som sa narodil, sa volá Kulpín. Žijú v nej Slováci. Priatelili sme sa spolu a hrávali sme futbal. Moja prvá láska bola Slovenka – Anna.

(AFF)
Foto: reefe