Leopold Horovitz sa stal Košičanom kvôli zlému počasiu

Sté výročie úmrtia významného košického rodáka, maliara a portrétistu Leopolda Horovitza, si jeho rodné mesto pripomenie impozantne koncipovanou výstavou pod názvom Leopold Horovitz (1838 – 1917) Stratený – Nájdený. Už od piatka 17. novembra sa budeme môcť vo Východoslovenskom múzeu zoznámiť s jeho tvorbou, životom a dobou.

Portrétoval mnoho slávnych osobností – rakúskeho cisára Františka Jozefa I., jeho manželku Sissi, hviezdnych spisovateľov i hudobných skladateľov. Jeho diela žali úspechy v Paríži, vo Viedni, v Budapešti, Mníchove, Berlíne aj v Ríme.

Nekošický Košičan

Archivár Pavol Šalamon vypátral, kde sa maliar narodil a kde jeho rodina žila. „Horovitzovci boli jednou zo židovských rodín, ktoré sa zaoberali obchodom s tokajským vínom. Herman Horovitz (1811 – 1878), otec Leopolda, sa do Rozhanoviec, ktoré boli do roku 1840 židovským predmestím Košíc, presťahoval asi v tridsiatych rokoch 19. storočia. Tam sa oženil s Máriou Grün,“ povedal na začiatku našej prechádzky po adresách, na ktorých zanechal stopu tento skvelý maliar, P. Šalamon. „Začiatkom februára 1938, keď prišiel Herman Horovitz so svojou ženou do mesta na trh, a pravdepodobne aj na obchodné rokovania, bola nepríjemná zima a veľká fujavica. Na jeho manželku prišli práve v tom čase pôrodné bolesti, nestihla sa vrátiť domov, takže rodiť musela ostať v meste. Malý Leopold sa podľa niektorých prameňov narodil 2. februára, iné uvádzajú dátum 4. februára 1838 v Košiciach v dome na Dominikánskom námestí s dnešným číslom 25.“

Dočasný pobyt

Keďže Židia sa mohli usadzovať v slobodných kráľovských mestách s výnimkou banských miest len od roku 1840, Herman Horovitz, ktorý už aj pred týmto rokom mal v Košiciach obchodné kontakty a bol správcom Jánosa Ertliho, obchodníka s vínom, dostal povolenie na dočasný pobyt v meste až koncom roka 1841. Pred príchodom do Košíc sa mu v Rozhanovciach narodil syn Emanuel aj dcéry Jetti a Žofia. Všetkých ostatných osem detí sa narodilo v Košiciach po roku 1841. 

Židia v Košiciach nikdy nebývali v osobitnej časti mesta. Najviac ich žilo v dnešnom Starom Meste – na Hlavnej, Alžbetinej, Mlynskej a Zvonárskej ulici, ale aj na Dolnom predmestí, dnes už neexistujúcej zástavbe na mieste terajšej mestskej časti Juh. 

U troch ruží

Po presťahovaní sa do Košíc si Herman Horovitz prenajímal byt v hostinci U troch ruží. „Bol to dom na dnešnej Alžbetinej ulici číslo 26. Na mieste pôvodnej budovy dnes stojí iný dom, postavený v roku 1900. Istý čas v roku 1842 žili Horovitzovci aj v dome č. 29 na tej istej ulici,“ zistil P. Šalamon. 

Ako ďalej uviedol, pred rokom 1847 sa rodina presťahovala na dnešnú Rooseveltovu ulicu č. 12. O pár rokov neskôr, v čase sčítania obyvateľov v roku 1857, sa Horovitzovci presťahovali späť do hostinca U troch ruží. „Predpokladám, že zmena bydliska súvisela aj so zlepšenými finančnými možnosťami hlavy rodiny, o čom svedčí aj fakt, že Herman chcel v roku 1861 dom kúpiť, k čomu však nedošlo.“

Podľa sčítania Židov z roku 1875 Horovitzovci pravdepodobne bývali od začiatku sedemdesiatych rokov v dome na rohu dnešnej Moyzesovej a Timonovej ulice, v priamom susedstve prvej synagógy postavenej v roku 1867. 

Cesty do Košíc

Herman Horovitz zomrel v Košiciach v roku 1878 a jeho podnikanie s vínom prevzal jeden zo synov – Félix (1855 – 1931). Leopold navštevoval Premonštrátske gymnázium v Košiciach v rokoch 1847 – 1849 a od roku 1853 už študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. „Vieme, že za života svojich rodičov do svojho rodného mesta chodil často, predovšetkým kvôli rodine, ale aj úradnej korešpondencii. Viaceré Leopoldove žiadosti, napríklad o cestovný pas, o potvrdenie domovského práva a o oslobodenie od vojenskej služby v roku 1862, prichádzali síce na jeho meno, ale na otcovu adresu,“ vysvetľuje P. Šalamon.

Navštevoval aj Halmiho dvor

Leopoldova matka, Mária Horovitz, zomrela v roku 1904. „Vtedy maliar využil všetky svoje konexie na cisárskom dvore a dosiahol, že milovanú matku pochovali vedľa jej manžela na už vtedy šestnásť rokov zatvorenom starom židovskom cintoríne na dnešnej Tatranskej ulici. Dom U troch ruží, v ktorom Horovitzovci bývali najdlhšie a ktorý im zrejme prirástol k srdcu, sa Leopoldovi od nových majiteľov v roku 1896 kúpiť nepodarilo. Jeho súrodenci už bývali inde. Dve sestry sa vydali za dvoch bratov Hennefeldovcov, ktorých potomkovia si priezviská zmenili na Halmi. Táto rodina žila asi od roku 1910 v známom košickom dome Halmi udvar na Hlavnej ulici, kde sa Leopold veľakrát zastavil a maľoval,“ dodal na záver Pavol Šalamon.