Ministerstvo kultúry SR zrealizovalo konferenciu o oživovaní slovenských kaštieľov

Od štvrtka 29. septembra do piatka 30. septembra prebiehala na pôde Ministerstva kultúry SR odborná konferencia s názvom Oživovanie kaštieľov. Odborníci diskutovali o tom, aký osud postihuje opustené kaštiele a čo je potrebné zmeniť, aby sa nepremenili na ruiny, ale, naopak, aby pritiahli pozornosť nielen slovenských, ale aj zahraničných návštevníkov a zachovali sme tak dedičstvo našich predkov aj pre ďalšie generácie.

Málokto vie, že práve kaštiele patria k najohrozenejším typom kultúrnych pamiatok. A hoci si väčšina ľudí pri slove kaštieľ predstaví len samotné sídlo, netreba zabúdať ani na parky, záhrady, hospodárstva či rybníky, ktoré ku kaštieľom zväčša patrili.

Jedným z cieľov podujatia bolo otvoriť debatu, kto za chatrný stav kaštieľov reálne môže. Hoci vo verejnosti je udomácnený názor, že sú to pamiatkari, zabúda sa na majiteľov týchto objektov. V centre pozornosti konferencie Oživovanie kaštieľov však boli aj viaceré pozitívne príklady, ktoré ukazujú, že stále nie je neskoro aj na záchranu tých objektov, ktoré sú roky v zanedbanom stave.

Múzeum Betliar: aristokrat medzi múzeami

Múzeum Betliar má medzi slovenskými múzeami špecifické postavenie. Spravuje totiž bývalé sídla rodiny Andrássyovcov: kaštieľ Betliar a hrad Krásna Hôrka, ktoré sa ako jediné na Slovensku po roku 1945 zachovali so svojím takmer kompletným pôvodným zariadením a zbierkami.

Príspevok na tému SNM Múzeum Betliar: Aristokrat medzi múzeami predniesla Mgr. Tímea Mátéová, riaditeľka SNM – Múzea Betliar, ktorá hneď na začiatku vyzdvihla spoluprácu MK SR s Pamiatkovým úradom SR: ,,Chcela by som vyjadriť radosť, že sa táto téma rieši, že sa upozorňuje na problematiku kaštieľov a že sa o tejto téme diskutuje.”

Betliar radíme medzi špecifické kaštiele na Slovensku, pričom zároveň patrí medzi trojicu kaštieľov, ktorým sa podarilo uniknúť vojnovému plieneniu. Návštevníci tak majú možnosť obdivovať pôvodné predmety dennej potreby či zbierky rodiny Andrássyovcov.

Avšak napriek zachovanej kráse interiéru aj exteriéru nie je kaštieľ v Betliari podľa Mátéovej ešte ani zďaleka v ideálnom stave. V priebehu rokov si táto obľúbená kultúrna pamiatka prešla veľkou obnovou, avšak reinštalačné práce, ktorým okrem iného predchádza aj zdĺhavý a náročný výskum, dodnes nie sú ukončené. Obdobie covidu, ktoré ochromilo spoločnosť, využilo SNM Múzeum Betliar na pokračovanie reštauračných prác.

Poprednú priečku v rebríčku najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok Slovenska si Betliar udržiava právom. Návštevníci totiž majú možnosť zúčastniť sa obľúbených tematických výstav či akcií, ktoré majú za cieľ elegantným spôsobom premostiť súčasnosť s historickým prostredím a samotnou rodinou Andrássyovcov. Spomenúť môžeme tradíciu Operných večerov venovaných pamiatke grófky Eleonóry Andrássyovej, veľkej milovníčky opier, ale aj Večerné prehliadky, Poľovnícky deň Gejzu Andrássyho či obľúbený Historický piknik, na ktorý návštevníci prichádzajú v dobových odevoch.

A čo sa skrýva za pomenovaním ,,aristokrat medzi múzeami”? Ako tvrdí Mátéová, Múzeum Betliar, ktoré spravuje veľmi významné kultúrne bohatstvo, sa svojou činnosťou snaží nadviazať na odkaz aristokracie a taktiež prinášať témy, ktoré sú aktuálne aj dnes: ,,Vieme, že tieto témy sa v minulosti neodohrali raz ani dvakrát a že sa, žiaľ, nevieme z histórie poučiť. Stále si ich treba pripomínať. Je ňou napríklad téma utečenectva – pretože aj Andrássyovci sa stali v istom bode života emigrantmi. A tiež aj veľmi aktuálna energetická kríza – poznáme opisy, kde Ilona Andrássy opisuje, že sedí v 15 °C, kvôli chýbajúcemu kúreniu. To je len jeden z mnohých odkazov, ktoré sa snažíme komunikovať návštevníkom a verejnosti.“

Zdroj: META/Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky; RK