Miro Mižák v časopremenách

Jubilujúci maliar Miro Mižák (1955) patrí ku generácii profesionálnych a neprofesionálnych východoslovenských výtvarníkov, ktorí autorské sebavedomie nadobudli či už na báze súkromných štúdií, alebo rôznych úrovní vysokoškolskej prípravy.

M. Mižák – Zasnená (2014, olej)

Ocitol sa medzi umelcami, ktorí vniesli do východoslovenského umenia maliarsky vklad rozvíjajúci sa dodnes. Bola to posledná nastupujúca generácia umelcov pred rokom 1989, v ktorej bolo a zostalo čosi skryté, čosi ťažko definovateľné. Možno to bola vtedajšou dobou a jej systémom navodená izolácia, čo vytvorila atmosféru osobitej kreativity a jedinečnosti. To, čo dnešnému umeniu možno chýba.

Do umeleckého života vstúpil pomerne zavčasu. Už počas prešovských vysokoškolských štúdií v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Vynikal myšlienkovým bohatstvom, exkluzivitou výrazu a obratným i odvážnym zvládaním techník. Zo štúdií si odniesol zmysel pre dobre budovanú kompozíciu, jasnosť i presnosť tvarov.

Tajomstvá opradené večnými symbolmi

Hneď ako to bolo možné, vydal sa na cestu profesionálneho umelca. Bolo to roku 1991. Svoje umenie začal uskutočňovať prostredníctvom predstáv, mýtov aj legiend. Vnímavým pohľadom sa pokúsil vyjadriť život a svet vôkol seba. Nadobudol schopnosť prenikať pod povrch zobrazovanej skutočnosti reflexívnou aj meditatívnou interpretáciou námetu. Jedným zo znakov jeho tvorby je prerastanie tradície do súčasnosti v podobe inšpirácií z premien reálneho sveta. No nie je to jediná podoba jeho výtvarného vyjadrovania.

Širokým žánrovým záberom s prvkami figuratívnej a nefiguratívnej maľby poodhaľuje tajomstvá opradené večnými symbolmi, neraz aj dávnych civilizácií. Vo viacerých kompozíciách sa väčšmi prikláňa k obsahu, ktorého výtvarná podoba prechádza do imaginatívnosti a spirituálnej abstrakcie. Mižákovým východiskovým pravidlom je skvelé kresbové zobrazenie motívu. Až potom sa dostávajú k slovu maľba, odtiene farieb ako výrazový prostriedok. Farbe a svetlu ponechal ich magickosť a nadčasovosť.

Energia v obrazoch

Tvorba Mira Mižáka svojimi vlastnosťami je pozoruhodnou súčasťou hodnôt vo východoslovenskom výtvarnom prejave. Aj preto, že vychádza z overených a náročných požiadaviek, akými sú znamenité až majstrovské zvládnutie výtvarných techník, suverénny kresbový prejav, v neposlednom rade originalita.

V jeho prípade je to aj schopnosť vmaľovať do obrazu energiu, či vniesť do jeho štruktúr poetické výrazové prostriedky. Zhodne s Kandinským by sme mohli povedať, že sa pre neho stali prostriedkom bezprostredného pôsobenia na dušu, aby spôsoboval príjemcovi svojich diel jej vibráciu. Azda preto sa jeho maľby stali magnetom. Možno povedať: Koľkokrát sa na jeho obraz pozrieš, vždy hovorí inou rečou. Výstava maliarových diel u Löfflera pod názvom Časopremeny potrvá do 17. januára 2016.

Tibor Kočík
Foto: archív tk