„Nepodliezame latku kvality“

„Ak diskutujete o novej inscenácii, znamená to, že za niečo stála. A diskutovali sme o každej, či v momente vzniku, alebo po premiére,“ hovorí okrem iného o divadelnom dianí v Štátnom divadle Košice v roku 2016 jeho generálny riaditeľ Peter Himič.

Rok 2016 bol pre Štátne divadlo Košice opäť svojím spôsobom výnimočný. Okrem zabehnutej divadelnej prevádzky na oboch scénach priniesol aj čiastočnú obnovu historickej budovy. Aký bol z vášho pohľadu?

Rekonštrukcia častí historickej budovy, ktoré boli v havarijnom stave, je určite veľmi dobrá správa. Najdôležitejšie je, že sa podarilo zachrániť budovu pred škodami, ktoré by mohli nastať v budúcnosti. Čo sa týka našich umeleckých aktivít, priniesli sme vydarené premiéry. Ich návštevnosť je toho dôkazom. Prezentovali sme sa v iných divadlách na Slovensku aj v  zahraničí. Takže som pochopiteľne spokojný.

Divadlo uviedlo v kalendárnom roku desať premiér – päť činoherných, tri operné a dve baletné. Vrátilo sa tým k počtu, ktorý sa v predchádzajúcich rokoch z rôznych dôvodov nedarilo napĺňať. Je takáto štruktúra noviniek ideálna pre košické divadlo?

Je to v našich priestorových podmienkach optimálne riešenie. Musíme si uvedomiť, že v Historickej budove rotujú všetky tri súbory a pri personálnych možnostiach, napríklad v technickej zložke divadla, nedokážeme urobiť viac. 

Oslovil vás niektorý z nových titulov v repertoári ako teatrológa?

Musím konštatovať, naozaj úprimne, že žiaden z titulov nepodliezol latku kvality. V podstate platí: ak diskutujete o novej inscenácii, znamená to, že za niečo stála. A  diskutovali sme o každej, či v momente vzniku, alebo po premiére.

Čo vás ako generálneho riaditeľa v roku 2016 úprimne potešilo a čo možno, naopak, vyvolalo vrásky?

Potešil ma záujem divákov a  moji kolegovia, ktorí, napriek rôznym problémom, vždy zabrali naplno a vydali pri predstaveniach zo seba maximum. Veľká vďaka. A  vrásky? Akoby nám chýbala väčšia veľkorysosť, pokoj, pochopenie, uvedomenie, že robiť umeleckú prácu je istým spôsobom dar aj výsada. A že návšteva divadla je tak trochu sviatok. Ale to je už mimoumelecká sféra, je to odraz spoločnosti a časov, ktoré žijeme.

Aký bude rok 2017 v Štátnom divadle?

Čo by sa malo naplniť a urobiť, aby bol spätný pohľad na jeho konci príjemný a potešujúci nielen pre samotných divadelníkov, ale aj tých najdôležitejších – divákov?  Verím, že úspešný. S  takouto vierou pristupujeme ku každej premiére. Je to nekončiaci cyklus. Divadelný život sa vlastne valí od premiéry k premiére. Pripravujeme niekoľko zaujímavých noviniek nielen v umeleckej oblasti, ale napríklad aj v marketingu, absolvujeme niekoľko zaujímavých zájazdov. A musíme ešte viac myslieť na to, že na konci nášho snaženia je divák. Celá naša práca sa ukáže v priebehu tých dvoch – troch hodín, ktoré divák strávi v divadle.

Svjatoslav Dohovič
Foto: Veronika Janušková