O pominuteľnosti módnych vecí
Len čo prekročíte prah jeho domu, ostanete ohromení stáť v nemom úžase. Každý jeho obraz akoby vás priklincoval k podlahe, nemôžete sa v očarení i zamyslení pohnúť z miesta…
Magické postavy, zasadené do imaginatívneho prostredia, množstvo symbolov, ktoré sú súčasťou často nevšedného ale i obyčajného príbehu, všadeprítomná noblesa vo vás vyvolávajú nekonečnú predstavivosť. A túžbu porozumieť autorovmu odkazu. Úžasná farebnosť, precízna, filigránska práca s prepracovanými detailami, dokonalá remeselná zručnosť musí každého milovníka umenia fascinovať.
Tajomstvo tvorby
Nikolaj Feďkovič, maliar, ktorého odborníci označujú za aristokrata maľby, trubadúra moderných čias, solitér či nevšedný zjav na slovenskej i európskej výtvarnej scéne, minulý týždeň oslávil 75 rokov.
[ad][/ad]V čom je tajomstvo tvorby tohto fenoména?
„Mám pred sebou renesančný ideál, celou svojou tvorbou sa snažím o dosiahnutie dokonalosti… V mojom veku už viem, že módne veci šité horúcou ihlou veľmi rýchlo pominú a po rokoch sa za ne sám autor, ak má svedomie, bude hanbiť,“ vyjadril sa v jednom z rozhovorov
Kľukatá cesta
Narodil sa päť dní po skončení najstrašnejšje kapitoly v dejinách ľudstva, druhej svetovej vojny, v Užhorode. Po odtrhnutí Podkarpatskej Rusi od Československa a jej začlenení do Sovietskeho zväzu sa rodičia spolu s malým Nikolajom za dramatických okolností presťahovali do Michaloviec. Z východu sa talentovaný chlapec sťahoval za štúdiami najskôr do Brna, potom do Prahy, aby sa jeho cesta vrátila späť – do Košíc.
V roku 1976 nastúpil ako učiteľ odborných predmetov na oddelení výstavníctva Strednej umelecko-priemyselnej školy v Košiciach, v roku 1988 sa stal jej riaditeľom.
Emigrácia
Skvelá kariéra. Lenže, nie pre výtvarníka trvalo zmietaného tvorivým nepokojom. V lete 1989 odišiel do Nemeckej spolkovej republiky.
Ako sám hovorí, nevedel preklenúť rozpor, že na jednej strane bol žiadaným a oceňovaným umelcom, na druhej strane odpočúvali jeho telefón…
„Ako učiteľ som potreboval informácie o tom, čo sa odohráva vo výtvarnom svete. A keď zarazili aj prísun odborných časopisov zo Západu, rozhodol som sa.“ V roku 2010, po dvadsiatich rokoch exilu, sa však opäť vrátil do Košíc, ktoré sa natrvalo stali jeho domovom.
Inšpirácie
V minulosti maliara inšpirovala holandská žánrová maľba 17. storočia, gotická tabuľová maľba, Lipská škola i ruskí autori miniatúr a ikon.
„Na starých majstroch ma fascinuje pokora, úcta k práci a vzťah k téme, ktorú spracovávali bez zbytočného chvatu. Keď niekto ovláda perfektne remeslo, a ak aj Boh dá, stane sa tvorba umením,“ povedal výtvarník na stretnutí so svojimi obdivovateľmi v Múzeu Vojtecha Löfflera.
„Jedna vec sú školy či podnetné inšpirácie, druhá vec je osobný prínos umelca. Nikolaj Feďkovič pretavil vďaka vlastnej empírii témy vychádzajúce zo zásadných otázok a problémov sveta a našej existencie. Pod jeho optickým povrchom rozoznávame metamorfózy sveta, vrstvenie životných príbehov a skúseností. Ide o presahy a prelínanie rôznych významových rovín z jeho bohatého a nevšedného života,“ napísal o fenomenálnom maliarovi výtvarný kritik a kurátor Tibor Kočík.
Živijó, majstre!
Študoval na Strednej škole umeleckých remesiel v Brne, v roku 1972 absolvoval štúdium na Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe u profesora Zdeňka Sklenářa. V lete roku 1989 odišiel do exilu do Nemecka, usadil sa v meste Bergisch Gladbach pri Kolíne nad Rýnom, kde vyše 20 rokov žil, tvoril a pôsobil na Kunst Akademii ako docent v slobodnom povolaní. Po návrate na Slovensko v roku sa Košice natrvalo stali jeho domovom.
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Milujem Film Noir a Kino Úsmev prinášajú po 5 rokoch znova film noir do metropoly východu, a to opäť v podobe trojprogramu: filmové projekcie, odborná prednáška a výstava obrazov.
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.