„Obraz nesmie byť nuda“

Ešte aj dnes sú pre množstvo ľudí pojmy moderné umenie a metafyzická maľba vzdialené a možno práve preto trochu odstrašujúce. K pozvánke na vernisáž Borisa Vaitoviča vo Východoslovenskej galérii som dostala práve tieto „odporúčania“.   

Teraz môžem povedať, že navštíviť výstavu s podtitulom 2+2=3 si vyžaduje otvorenú, hravú myseľ, zmysel pre detail a odhodlanie neveriť vždy len tomu, čo je vraj reálne či správne.  

Očividný nezmysel (?)

Aj podľa samotného výtvarníka je 2+2=3 očividný nezmysel. A ten, kto tvrdí opak, má na to buď veľmi vážny dôvod, alebo je hlupák, alebo niečo medzi tým. Lenže – sám autor sa snaží vo svojich obrazoch navodiť atmosféru toho, o čom vieme, že to tak je a čakáme správny výsledok, ale potom v závere to spochybní. „Je to celé o pochybnosti, o tom, čomu tak veľmi veríme. Myslím si, že sme veľmi pripútaní k hmote, hmotným veciam a veľmi lipneme na tom, čomu rozumieme,“ vysvetľuje Vaitovič.  

Boris Vaitovič so synom Šimonkom. Pôjde v otcových šľapajách?

Čo je realita (?)

Podľa definícií na internete je metafyzická maľba vyjadrením pokoja, ticha, nehybnosti. Chýba v nej obraz živého človeka. Boris Vaitovič však označil svoj vlastný najobľúbenejší obraz Gravity Off za „veľmi humanistický“. Ako to teda je?

„Na tom obraze sú dve samostatné reality, dva útvary, ktoré sú každé samy osebe správne, ale tým, že sú spolu v jednom obraze, sa nedá defi novať, ktorá z nich je správna. To je tak, ako keď sa na jednu vec pozerajú dvaja ľudia. Realita nie je o tom, aká ona fyzicky je, ale o tom, ako ju interpretuje každý po svojom,“ hovorí Vaitovič.  

Je to… hra (?)

Základným problémom je vzťah k priestoru, k priestorovým formám.

„Na mnohých obrazoch vidíte, ako keby zobrazoval klasický kubický priestor, ale pri pozornejšom vnímaní zistíte, že ten priestor nemôže byť tak formovaný. Pán Vaitovič vytvoril ilúziu čohosi čo nezodpovedá reálnemu obrazu priestoru,“ hovorí o Vaitovičových obrazoch Peter Markovič, jeden z dvoch kurátorov výstavy. Tento efekt vytvára umelec tak, že posunie istý prvok a pozorovateľ nevie, či sa díva do priestoru, do gule alebo na guľu. Je to… hra.

Tento fakt priznáva aj Vaitovič: „Obraz nesmie byť nuda! Ak by ten stav napätia zanikol, zanikol by aj dôvod prečo to robím.“

Ak by ste teda potrebovali trochu odľudštenej, ale hravej priestorovej (ne)reality a metafyzického pokoja, pokojne sa na výstavu Vaitovičových obrazov vyberte.  

Cecília Smoradová
Foto: Iveta Komendová