Opera uvedie posledné hodiny života Mozarta
Posledné hodiny života Wolfganga Amadea Mozarta očami romantizmu a pohľadom súčasnosti, takto by mohol znieť podtitul diela, ktoré v piatok 13. mája v premiére uvedie opera košického štátneho divadla.
Ide o dve zdanlivo nesúvisiace jednoaktové opery – romantickú operu Nikolaja Andrejeviča Rimského-Korsakova Mozart a Salieri a súčasnú autorskú operu mladého talentovaného slovenského skladateľa Mariána Lejavu Bohom milovaný v réžii Michala Spišáka, ktorá bude mať svetovú premiéru. Obe diela spája osobnosť Mozarta a Lejava sa v svojej opere snaží dopovedať príbeh Rimského-Korsakova stvárnením posledných dní života geniálneho skladateľa. Hudobne naštudovali dielo Igor Dohovič a Marián Lejava.
V týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich hudobných jazykoch v atypicky koncipovanej dramaturgii sa režisér Michal Spišák rozhodol poodhaliť príbeh dvoch mužov, z ktorých jeden bol mimoriadne talentovaný a ten druhý mu to závidel. Príbeh, opradený množstvom nejasností, špekulácií, mýtov a neprávd, napriek tomu však stále aktuálny, zamýšľajúci sa nad závisťou a nepochopením priemerného skladateľa Salieriho v priamej konfrontácii s géniom v osobe W. A. Mozarta.
V komornej opere Mozart a Salieri Rimskij-Korsakov stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, ktoré nepochybne vychádzajú azda z najrozšírenejšieho mýtu v dejinách hudby, v ktorom sa traduje, že geniálny Mozart bol otrávený žiarlivým skladateľom „druhej kategórie” Salierim. Tento historický omyl vznikol prakticky hneď po skladateľovej smrti. Životnosť legendy, ktorá trvá dodnes, upevňovali aj mnohé literárne spracovania, napr. ruský básnik Alexander Sergejevič Puškin napísal už v roku 1831 komornú drámu Mozart a Salieri, v ktorej taliansky skladateľ Salieri naleje v družnom rozhovore Mozartovi do čaše vína smrtiaci jed. V jeho hre však Mozart odchádza živý. Známa je tiež hra Amadeus anglického dramatika Petera Shaffera z roku 1979, podľa ktorej natočil Miloš Forman ešte známejší rovnomenný film ovenčený mnohými Oscarmi.
Zaujímavosťou a hlavnou dominantou večera je iniciovanie a uvedenie pôvodnej slovenskej opery z pera mladého skladateľa Mariána Lejavu, ktorého zámerom je voľne dopovedať to, čo Puškin s Korsakovom naznačili a zároveň tento romantický mýtus definitívne vyvrátiť. Opera zachytáva posledné hodiny života W. A. Mozarta v piatich sugestívnych scénach založených na dobových prameňoch skladateľovej korešpondencie a spomienok jeho súčasníkov. Je pokusom o rekonštrukciu dramatických udalostí Mozartovej smrti, ktoré sú dodnes opradené tajomstvom a fabulované Puškinom počnúc a Schafferom končiac (nevynímajúc filmové spracovanie režisérom Formanom z roku 1984).
Divák bude mať možnosť nazrieť do udalostí posledných chvíľ geniálneho skladateľa, ktoré boli tak turbulentné ako jeho život. Absolútne neočakávaný a rýchly koniec jeho života sa stal živnou pôdou pre dohady, konšpiračné teórie, i seriózny výskum. Mozart a jeho nedokončené Requiem sú ústrednou témou komornej opery, ktorá je kontrastom k opere Rimského-Korsakova Mozart i Salieri a má ambíciu priniesť triezvy pohľad na legendami opradenú tajomnú smrť geniálneho, „Bohom milovaného” (Gottlieb/Amadeus).
(SITA)
Foto: shutterstock
Odporúčané články
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.