Osobnosť Ľudovíta Felda predznamenáva posolstvo novej galérie na Puškinovej ulici

Na kultúrnej mape Košíc pribudla ďalšia významná inštitúcia. V areáli ortodoxnej synagógy na Puškinovej ulici včera oficiálne otvorili kultúrno-spoločenské centrum. Nesie meno významného košického výtvarníka Ľudovíta Felda. Drobný človiečik so vzrastom dieťaťa, ale veľkým talentom aj prežitým utrpením, zanechal emocionálnu stopu vo všetkých, ktorí ho poznali.

Moderný a účelný dvojpodlažný galerijný priestor bol ešte donedávna schátraným bytom niekdajšieho správcu synagógy a skladom rituálnych predmetov. Ako začala jeho premena a čo bolo zámerom – opýtali sme sa hlavného koordinátora realizácie Petra Schwarza a lektorky vzdelávacích programov Jany Teššerovej.

PS: Pred II. svetovou vojnou tvorili Židia v Košiciach asi 25 percent obyvateľstva. Po nej sa ich počet zdecimoval natoľko, že dnes v 250-tisícovom meste netvoria ani desatinu percenta. Podobne je to na celom Slovensku. Aj to je dôvod, prečo v mestách, kde je živá náboženská obec, vznikajú expozície s rôznym zameraním, aby po zmenšujúcej sa menšine ostala aspoň informačná stopa. Základná myšlienka prišla od pani Silvie Moškovičovej Fishbaum, ktorá žije v USA. Jej pôvodným zámerom bolo pripraviť expozíciu tvorenú len z umeleckých diel Ľudovíta Felda. Po dohode s Ústredným zväzom Židovských náboženských obcí na Slovensku sme sa však rozhodli dať galérii širší rámec. Chceme tu predstavovať výtvarné diela všetkých umelcov židovského pôvodu, ktorí majú väzby na Slovensko. Vznikla tak na slovenské pomery jedinečná galéria, ktorá však má ambíciu stať sa aj interaktívnym spoločenským priestorom.

Prečo centrum nesie meno Ľudovíta Felda?

JT: Nielen preto, že to bol významný košický maliar, grafik a pedagóg, ale že nám bol aj srdcu blízky. Tým, že bol drobučký človek, ľudia si ho viac všímali. Malé deti si ho aj doberali či plietli s rovesníkmi, ale jeho žiaci mali voči nemu úctu. Pýtala som sa na to niektorých, ktorých učil na škole výtvarných umení. Hoci to nebýva v triedach zvykom, vždy ho čakali tichúčko a bolo im milé a vzácne každé jeho slovo. Myslím si, že veľa zo svojho umenia, schopností a geniality venoval práve svojim žiakom. Aj preto v mnohých zanechal takú hlbokú stopu.

PS: Ja mám na neho veľmi osobnú spomienku. Ešte za slobodna som ho poprosil, či by neportrétoval moju priateľku. Vieš čo, povedal mi, priveď ju a ja ti poviem, či ju budem portrétovať. Na otázku, prečo váha, mi svojím tenkým hláskom povedal, že portrétuje iba osoby, ktoré majú charakter. Moju priateľku nakoniec portrétoval.

Objekt patrí košickej Židovskej náboženskej obci. Ako dlho prebiehala rekonštrukcia a kto ju financoval? 

PS: Bez podpory a finančnej pomoci ústredného zväzu by sme si nemohli dovoliť takúto nákladnú prestavbu. Obnova priestorov pre vytvorenie kultúrneho centra trvala od roku 2011 a stála mnoho síl aj prostriedkov. Veľmi si ceníme prínos architektky Júlie Kunovskej, ktorá je autorkou obnovy a dizajnu nového priestoru. Zachoval si autentickú atmosféru, ale zároveň sa zmenil na moderné spoločensko-kultúrne centrum nadnárodného významu. Poďakovanie ale patrí aj všetkým dobrým „dušiam“, u ktorých sme našli pochopenie a vďaka ktorým sme mohli túto expozíciu otvoriť.

Ako plánujete využiť tento priestor?

JT: Do budúcna by sme tu radi organizovali nielen výstavy, ale aj prednášky a rôzne vzdelávacie programy venované histórii a pamiatke Židov v Košiciach. Pozornosť chceme venovať aj holokaustu. Je to veľmi dôležité v dnešnej dobe. Myslím si, že hlavne mládež by mala vedieť, čo sa udialo nielen v Košiciach, ale v celej Európe pred 70 rokmi, aby sa to už nikdy viac neopakovalo.

Ako a kedy je možné navštíviť súčasnú expozíciu?

PS: Plánujeme ju sprístupniť dvakrát v mesiaci v nedeľu popoludní. V prípade záujmu o skupinové návštevy sme ale pripravení otvoriť ju aj podľa individuálnej dohody.

JT: Radi by sme v našich priestoroch privítali študentov, najmä stredných škôl. Preto okrem prehliadky galérie ponúkame v rámci vzdelávacích programov aj priblíženie témy holokaustu a dejín košických Židov, vrátane prehliadky synagógy. V súčasnosti dávame k dispozícii dva termíny – každý piatok o 9. a 11. hodine.

Čo ponúka Kultúrne centrum Ľudovíta Felda

Úvodná výstava umelcov a umelkýň židovského pôvodu tvorí rôznorodú paletu žánrov a námetov. Charakterizuje diverzitu ich umeleckého prejavu v posledných storočiach na našom území.

Ľudovít Feld je na výstave predstavený jedenástimi obrazmi. Okrem autoportrétu kresbami košických historických dominánt, žánrovými výjavmi zo židovského náboženského života a desivými kresbami, ktoré zachytávajú momenty prežité v koncentračnom tábore a približujúce holokaust.

V hlavnej sále sú tiež olejomaľby významných klasikov 19. storočia Leopolda Horovitza (1838 – 1917) a Dominika Skuteckého (1849 – 1921). Vitríny vypĺňajú diela predčasne zosnulej keramikárky Jolany Kirczovej (1919 – 1936) a šperkárske práce architektky Júlie Kunovskej. V suterénnom priestore dominuje kresba a grafika dvoch umelcov silne spätých s Košicami – Eugena Króna (1882 – 1974), ktorý viedol vo Východoslovenskom múzeu školu grafickej tvorby a jeho žiakom bol aj Ľudovít Feld, a maliara a architekta Vojtecha Šipoša (1888 – 1969).

Kto bol Lajoš báči?

Ľudovít Feld, alebo Lajoš báči, ako ho volali jeho známi a žiaci, sa narodil 19. marca 1904 v Košiciach, v chudobnej židovskej rodine ako jedno z deviatich detí. V detstve ťažko ochorel a v osmich rokoch prestal rásť.

Jeho výtvarný talent sa ale prejavil už počas štúdia na reálke. V roku 1921 sa stal žiakom preslávenej kresliarsko-grafickej školy Eugena Króna. O štyri roky neskôr odišiel študovať grafiku na Akadémiu výtvarných umení do Budapešti.

V roku 1933 si po návrate do Košíc otvoril súkromnú výtvarnú školu, čím začala jeho dlhá, úspešná pedagogická činnosť. Medzi jeho žiakov patrili Alexander Eckerdt, Jozef Haščák, Július Hegyessy a Arpád Račko.

V máji 1944 ho s celou rodinou deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Prežil iba on a jeho dvaja súrodenci.

Nebyť Feldovho výrazného kresliarskeho talentu, neprežil by. Priamo na príkaz neslávne známeho Dr. Mengeleho dostal dôležitú úlohu - zaznamenávať obludné experimenty a kresliť väzňov s rôznymi telesnými a duševnými abnormalitami.

Po oslobodení žil tri roky u sestry v Bratislave. V roku 1949 sa definitívne vrátil do Košíc a pokračoval v pedagogickej činnosti. Celý život zaznamenával meniacu sa podobu Košíc a portrétoval niekoľko generácií Košičanov.

Až do vysokého veku ho mohli vídať v uliciach mesta s neodmysliteľnou ceruzkou a skicárom. Zomrel 18. mája 1991 vo veku 87 rokov. Svojou kresliarskou i grafickou precíznosťou sa zaradil medzi najvýznamnejších košických umelcov a neopomenuteľný je aj v celoslovenskom kontexte.

Foto: archív MJ