Pamätník pripomína November ´89 i exody v 20. storočí

Pri príležitosti 25. výročia nežnej revolúcie odhalili včera v Košiciach nový pamätník. Vznikol vďaka občianskej iniciatíve na súkromnom priestranstve Čajakovej ulice, ktoré nesie symbolický názov Freedom park.

„Je to pamätník Novembra, ktorý je venovaný všetkým obetiam exodov na Slovensku v 20. storočí,“ povedal pri slávnostnom odhalení jeden z iniciátorov myšlienky a patrón pamätníka Roland Bušša. Ako uviedol, vytvorili ho z úcty k ľuďom, ktorým režimy v 20. storočí odopierali spoločenskú slobodu, ľudskú dôstojnosť a niekdy dokonca právo na život.

Autorom výtvarného návrhu je Fero Guldan, podieľali sa na ňom aj ďalší výtvarníci – Peter Gurník, Peter Krúpa, Peter Smik, Igor Sokolovský, Ladislav Staňo st.,Ladislav Staňo ml. a Fedor Vico. Všetci bez nároku na honorár vytvorili súbor umeleckých diel, ktoré pripomínajú trinásť exodov počas 20. storočia.

Holocaust, Mníchovská zrada, rómske pogromy, nástup komunizmu i rok 1968 – sú príklady toho, čo sa odráža na pamätníku.

Podľa myšlienkového spolutvorcu Mira Polláka má „charakter akéhosi civilného chrámu“, preto je tvorený ikonostasom, obetným stolom a lavicami a v pozadí stoja varovne pospájané vojenské postele.

“Reprezentujeme živú kultúru, neformálny prejav aktivizmu občanov v oblasti kultúry. Je to neformálne, nebyrokratické, priame, nízkonákladové, rýchle. November doniesol aj slobodu a možnosť vyjadrovať sa. Toto je jeden z prejavov slobody, nebudeme predsa znova liezť pod zem a hrať sa na nový underground,“ povedal pre košice:dnes M. Pollák.

Téma Novembra ´89 a exodov sa podľa dopĺňajú, preto pamätník venovali obom. “Ako povedal jeden múdry človek, keď dnes staviate pamätník, nesmiete zabudnúť na obete. Vďaka Novembru sa vieme pozrieť na celé minulé storočie, ktoré bolo plné obetí neslobody,“ zdôraznil Miro Pollák. „November ´89 považujem za koniec niečoho, na čo by sme nemali byť pyšní, ale nemali by sme na to zabudnúť. Preto náš pamätník vnímam hlavne ako memento pre súčasnosť a budúcnosť,“ doplnil ho R. Bušša.