Peter Bič Project znie na novinke autenticky a akusticky

Jedna z najúspešnejších súčasných slovenských kapiel Peter Bič Project má v poslednom čase noviniek viac ako dosť. Jej frontman je moderátorom novej hudobnej televíznej relácie, kapela má nový videoklip pesničky nasadenej do rádií a najmä – vydali nový album.

Nový zvuk skupiny Peter Bič Project predznamenali už singly, ktoré skupina nahrala pred časom s najpodstatnejšou zmenou – slovenskými textami. Najúspešnejším z nich bola pesnička Skúšame sa nájsť, no svojich poslucháčov si našli aj jej nasledovníčky Nedívaj sa tak a Láva. Logickým vyústením tohto štýlu tvorby je album Labyrint, ktorý uzrel svetlo sveta na konci októbra.

Návrat ku gitarovým koreňom

Sound albumu je pokračovaním úspešných slovenských pesničiek kapely. Na prvé počutie je badateľný odklon od predchádzajúceho elektronického zvuku k autentickým akustickým nástrojom, či už gitarám, husliam, akordeónu, ale aj napríklad steel gitare.   

„Po odchode viacerých členov prišli do kapely noví muzikanti – Tinka Timková hrá na basu, Rasťo Boroš na klávesy a Edo Kišš na bicie. Tým vznikla nová chémia, ktorá nás opäť niekam posunula. Je tam cítiť aj rukopis Fera Jana, ktorý obsluhuje viacero nástrojov – husle, ale aj basovú gitaru, alebo steel-gitaru. Celkovo sme sa vrátili k tomu, že sa viac venujeme jednotlivým nástrojom. Predtým sme to riešili viac programátorsky, cez počítače. Toto je viac akustické hranie,“ charakterizuje nový zvuk líder kapely Peter Bič.

Dominantná vo zvuku albumu je práve Bičova gitara, najmä akustická. Ako sám vraví, súvisí to s jeho návratom ku koreňom jeho hudby. „Keď chytíš do ruky gitaru v trinástich rokoch a robíš to celý život, tak ti to zostane. Pesničky z albumu vznikli na akustickej gitare a hlavne sa mi veľmi páči zvuk dobrej akustickej gitary v piesni. Gitara je na nahrávkach veľmi identifikovateľná práve pre našu kapelu. Dôležitá je však najmä melodika piesní a to, čo ti dáva potrebnú emóciu.“

Trúbka

V nahrávkach je pri jednotlivých pesničkách navrstvených viac gitár, elektrických aj akustických. Pri živom hraní na koncertoch by to však sám Peter Bič nezvládol. Na pódiách mu preto pomáha najmä Fero Jano, ktorý ovláda aj hru na husliach, akoredóne, ale donesie aj ďalšie netradičné nástroje, napríklad spomínanú steel gitaru.

Súčasťou nového nástrojového zloženia je aj speváčka Viktória Vargová, ktorá zvládla v pesničke Čoskoro nasadenej do rádií aj trúbku, hoci na nej hrá ešte len päť mesiacov. „Som veľmi vďačná za priestor v tejto pesničke. Zvuk trúbky sa mi veľmi páči. Mám učiteľa, s ktorým sa snažím cvičiť aspoň raz do týždňa. Ešte stále ma síce bolia pery vždy, keď hrám, ale veľmi ma to baví,“ vraví samotná speváčka. 

Spievanie

Najtvárnejším hudobným nástrojom je však ľudský hlas. A aj v tomto smere je album Labyrint iný, ako predchádzajúce. Začal na ňom totiž spievať aj líder kapely, najčastejšie v rámci duetov so speváčkou, strihol si však aj samostatné čísla. 

„Môj otec bol spevák a vždy nás doma nútil spievať. V detstve som toho mal dosť a zanevrel som na spev. Chcel som byť len gitarista. Čím viac som však skladal piesne, tak som si ich začal pospevovať a prišlo to akosi samo. Keď spevák Ivo Bič z predchádzajúceho obsadenia  odišiel, tak som začal spievať ja. A aj Viki ma k tomu priviedla, lebo vždy tvrdila, že sa jej páči môj hlas. A navyše som zistil, že farby našich hlasov s Viki sa veľmi dobre dopĺňajú a spolu to znie naozaj dobre,“ vysvetľuje líder kapely. 

Skvelá spolupráca

Ďalšou podstatnou zmenou oproti predchádzajúcim albumom sú texty – zmysluplné, hĺbavé, ale v prvom rade slovenské, ktorým domáci poslucháč rozumie a vie sa s nimi stotožniť.

„Veľkú zásluhu na tom má náš dvorný textár Vlado Krausz. Napísal nám naozaj krásne texty, ktoré sa s hudbou dokonale dopĺňajú. Vlado je človek, ktorý, keď mu pošlem pieseň, hneď vycíti, čo som ňou chcel povedať. Väčšinou mu to ani neposielam s nejakou predstavou o čom by to malo byť, len nahratú melódiu. On mi pošle text a je to presne to, čo som chcel, čo tam zapasuje. Alebo mu len niečo naznačím a on mi pošle remeselne dokonalé slová,“ chváli spoluprácu s textárom skladateľ. 

Swingujúce Šťastie

Práve tak to bolo aj s pesničkou, ktorá vyčnieva z radu príjemných melódií s pohodovou atmosférou. Je ňou kratšia skladba s názvom Šťastie. Oproti ostatným je to niečo rýchlejšie, možno tvrdšie, poslucháč tam cíti swingovú atmosféru a počuje aj tvrdšie gitary.

„K tejto pesničke ma inšpiroval môj otec. On patrí k tým ľuďom, ktorí mali vždy šťastie. Prešiel rôznymi ťažkými situáciami vrátane chorôb a vždy z toho vyšiel veľmi dobre vďaka pozitívnemu mysleniu a vnímaniu sveta okolo seba. Je to také rockabilly, trochu 50. roky a baví nás to hrať, pretože na koncertoch sa pri tom ľudia bavia. Text je taký krausovský, hľadáš v tom smútok, ale je to veselé. Asi som sa v tejto pesničke vrátil k tvrdšiemu zvuku gitary, ale najprv som si myslel, že to bude swing, ktorý by dobre zaspieval možno Peter Lipa. Potom sme to obliekli do tvrdšieho soundu a dostalo to iný význam, inú emóciu,“ spomína na vznik pesničky P. Bič.

Tri pestré pódiá  

Napriek tomu, že líder kapely je moderátorom novej hudobnej relácie verejnoprávnej televízie, jej členovia sa tam neobjavujú. Na obrazovke sa v nej mihla len speváčka Viki, ktorá spievala vokály v pesničke jedného z doterajších hostí – rusínskeho speváka Štefana Šteca. 

Námety a hostí vyberá P. Bič spolu s dramaturgiou televízie. Chcú tam mať ľudí z popu, undergroundu, folklóru, džezu a ďalších štýlov. 

„Snažíme sa, aby každá časť bola pestrá, aby sa v nej objavili tri rôzne štýly. Nerobíme to však tak, že napríklad Ivan Tásler má pesničku s Čechomorom, tak ich tam dajme. V rámci záverečného spoločného čísla by malo byť vždy niečo netradičné, čo vznikne priamo tam, na mieste. Keď sme pripravovali prvé časti, tak boli všetci skeptickí. Ja som im schválne nehovoril, čo sa bude diať. Báli sa záverečnej spoločnej „džemovačky“, ale nakoniec to dopadlo tak, že boli nadšení,“ hovorí s úsmevom moderátor Bič.

Nepopiera, že spolu s dramaturgiou televízie sa nechal ovplyvniť zahraničnými programami, nebola to však inšpirácia len jednou konkrétnou reláciou. Tri pódiá sú špecifické tým, že sú tam tri rôzne štýly, traja interpreti a je tam slovenská hudba. Keďže interpretov na Slovensku až tak veľa nie je, nebránia sa tvorcovia ani zahraničným hosťom. Prvoradé je však to, že podľa reakcií divákov sa program o slovenskej súčasnej hudbe naozaj ujal.