Petra Lipu po „dovolenke“ do Bratislavy takmer nič neťahá

Džezový fanatik – spevák, neúnavný propagátor džezovej muziky a organizátor jedného z najprestížnejších festivalov tohto žánru v Európe – Bratislavských džezových dní, Peter Lipa oslávil v sobotu minulého týždňa svoje 77. narodeniny!

Zaujímavé číslo si pripomenul na chate, kde, ako sám hovorí, našiel dokonalý azyl pred koronavírusom. „Spolu s mojimi deťmi a susedmi sme posedeli, porozprávali, vypili i zaspievali. A život ide ďalej…“ hovorí s úsmevom slovenská džezová legenda.

Peter Lipa strávil v dobrovoľnej izolácii na chate pri Gabčíkove takmer tri mesiace!!!

„Posledných päťdesiat rokov som sa málokedy dokázal zastaviť. Celý svoj život som denne napĺňal hudbou. A zrazu som zistil, že nemám čo robiť, môžem len odpočívať… Uvedomil som si, že tak akosi by mohla vyzerať moja penzia, pravda, keď sa jej dožijem. Lebo som síce dôchodca, ale nepovažujem sa zaňho, chvalabohu, moja práca ma ešte stále baví, nedokážem si predstaviť život bez nej…“ 

Kruté odlúčenie

„Karanténa mi vzala predovšetkým kontakt so živým publikom. Toto je pre mňa dosť kruté. Na druhej strane mi dala nové obzory…“ vysvetľuje džezmen.

Duša hudobníka bez každodennej dávky muziky pomaly chradne. Petra Lipu sa to však netýka. „Na chatu som si priniesol staručkú, takú ´vintage´ gitaru, na ktorej som poriadne nehral možno aj päťdesiat rokov.

Kedysi mi ju kúpila mama na narodeniny. Zistil som, že potrebujem novú, tak som si ju kúpil. Hrám si na nej, ale nie je to zďaleka ono. Túžim mať opäť za sebou kolegov, muzikantov, stáť na pódiu a niečo fajnové pre niekoho hrať. To je korenie môjho života. Veľmi mi to chýba…“

Spoločnosť na chate robí Petrovi jeho priateľka. Nelezú si na nervy?

„Dnes som čítal výborný aforizmus: Ponorková nemoc môže vzniknúť aj na plti… Nás sa to, našťastie, netýka. Sem tam k nám zájdu deti, nejakí kamaráti, sme v prírode, raz týždenne chodíme na nákup, nič nám tu nechýba. Dokonca nás takmer vôbec nič neťahá do Bratislavy…“

Škrty v kalendári

Peter Lipa s partiou mal, ako stále, aj tohto roku plný kalendár. Korona ho prinútila nielen zmeniť program, ale celý ho zrušiť. Za obeť padli aj Jarné džezové dni…

„Mám pocit, že v podstate celý rok je pre nás stratený. Toto sa nám, pochopiteľne, ešte nestalo. Aj keď sa niektoré opatrenia zrušia a teoreticky budeme môcť koncertovať, je veľmi otázne, či budú ľudia ochotní prísť na koncert s rúškami, sedieť alebo stáť pár metrov od seba a či budú mať vôbec peniaze na vstupenky,“ povedal spevák.

Vláda v pondelok rozhodla, že od 10. júna sa môžu organizovať hromadné podujatia pre maximálne 500 ľudí a od 1. júla dokonca pre tisíc osôb.

„Považujem to za nezmysel Ako na to prišli? Vyčítali to z hviezd, alebo vyveštili z kariet? Aký racionálny podklad to má? Odkiaľ vzali tieto čísla? Keď môže byť na koncerte tisíc ľudí, prečo by nemohli byť dve tisícky? Počkáme si na odporúčania. Ale nevidím to optimisticky…“

Ak tieto limity ostanú v platnosti, vrchol džezovej sezóny, Bratislavské džezové dni, naplánované na stabilný termín v októbri, sú ohrozené.

„Účasť na džezákoch každoročne pohybuje okolo dve tisícky ľudí. Tak neviem, uvidíme…“

Presun do virtuálneho sveta

Aj Peter Lipa sa počas tvrdých obmedzení čiastočne presunul do virtuálneho sveta. Bol hosťom online relácie Hudba s Jurajom Bartošom. Vynikajúcemu trubkárovi, aranžérovi, skladateľovi a šéfovi orchestra Bratislava Hot Serenaders poskytol takmer dvojhodinový rozhovor naživo. Spevák rešpektuje existenciu sociálnych sietí, jeho aktivity však majú hranice.

„Niekedy pred dvadsiatimi rokmi som mal svoju prvú webovú stránku, využívam všetky možnosti internetu. Potom prišli sociálne siete. Využívam ich síce aj ja, ale nepotrebujem vedieť, kto čo práve varí, konzumuje, s kým sa stretol, kde práve bol, a ani to nerobím. Keď ale vidím, koľko ľudí zavretých doma počas koronakrízy je na internete, privítal som ponuku Juraja na rozhovor. Dúfam, že sme užívateľov Facebooku zaujali a zároveň pobavili.“

Sociálne siete využíva výlučne na profesionálne účely.

„V starých veciach, takmer zapadnutých prachom, som našiel materiály, ktoré som nikdy nenahral, a tak jeden z nich, od Tomáša Janovica a Petra Petišku s názvom Lipové Blues, som natočil a poslal chlapcom z kapely, aby na tom popracovali. Dostal som nový text od Milana Lasicu, takže robím novú pesničku… Nenudím sa, stále pracujem, aj keď v miernejšom tempe. A spolu s chlapcami z kapely čakáme, kedy budeme môcť sadnúť do áut, vyraziť za našimi poslucháčmi a priniesť aspoň trochu radosti im aj sebe…“

Hemeroidyyyy…  

Vkusne zariadenou, útulnou chatou sa často rozlieha Petrov spev. Ako hovorí, hlasivky sú len obyčajný sval, ktorý treba udržiavať v kondícii.

„Ak chcem aj v budúcnosti spievať, čo je môj život, je nevyhnutné ich trénovať. Aby som bol podobne ako športovci dobre pripravený a mohol podať čo najlepší výkon, keď sa ocitnem na štarte…“

Celý tento rok je podľa neho prazvláštny. Nikdy v živote nemal takú dlhú pauzu.

„V januári sme hrali v slávnej Carnegie Hall v New Yorku, vo februári som plánoval dovolenku, ktorá nevyšla, dva koncerty som mal v Ostrave, jeden v Leviciach a potom prišla korona… Takže musím cvičiť, aby hlasivky normálne fungovali.“ Jednou z foriem tréningu „na suchu“ je jódlovanie.

„Nie som Tirolák, ale je to veľmi účinný nástroj, pri ktorom hlasivky dostanú zabrať. Dá sa to ale nacvičiť. Mňa to naučil skvelý učiteľ spevu František Tugendlieb. A viete, ktoré slovo je na jódlovanie ako stvorené? Predsa Hemeroidyyyy,“ smeje sa Peter.

Najlepší liek na dušu

Zvážnie akurát pri otázke, z čoho má najväčšie obavy. „Obávam sa, že po reštarte spoločnosti bude kultúra na poslednom mieste, že všetko bude dôležitejšie, prednejšie ako ľudia, ktorí sa kultúre venujú, lebo ju milujú, a sú ochotní sa jej naplno venovať, pretože si uvedomujú, že je veľmi dôležitá pre normálny život človeka. Bojím sa, že potrvá veľmi dlhý čas, kým sa kultúra dostane aspoň do takej kondície, v akej bola pred koronakrízou.“

Peter Lipa ponúka recept pre všetkých Slovákov, na ktorých doľahla depresia.

„Ľudia, verte, najlepší liek na ubolenú dušu je hudba! Spomeňte si, čo ste radi počúvali, keď ste mali dvadsať rokov. Nájdite si svoje srdcovky na internete, schuti sa do nich pohrúžte. Garantujem, že chuť do života sa vám vráti…“