Prekrúcanie histórie a urážka všetkých obetí
Dolná komora ruského parlamentu (Štátna duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie) chce prijať zákon, ktorý by deklaroval, že okupácia Československa sovietskou armádou v roku 1968 bola oprávnená, teda že išlo o „oprávnený vstup legálne pozvanej armády ZSSR na územie ČSSR“. Na pripravovaný zákon zareagovali aj historik a politológ z košickej Filozofickej fakulty UPJŠ.
Martin Pekár, vedúci Katedry histórie FF UPJŠ, tieto informácie vníma ako veľmi znepokojivé.
„Signalizujú ambíciu ruských politikov vstupovať do interpretácie historických udalostí z pozície politickej moci a ideologických záujmov. Poukazujú nielen na presadzovanie jednostrannej, odborne neobhájiteľnej interpretácie historických udalostí, ale aj na ignorovanie pocitov drvivej väčšiny občanov bývalého Československa. Takéto vedomé prekrúcanie histórie spojené s dešpektom k inému názoru a s ignorovaním partnerov nie je možné vnímať inak, ako popretie princípov demokracie a urážku všetkých obetí,“ uviedol Pekár.
[ad][/ad]Neprijateľná legitimizácia
Slovenskí historici a celá spoločnosť podľa Pekára vnímajú udalosti z augusta 1968 v drvivej väčšine ako násilný akt motivovaný mocenskými a ideologickými záujmami predstaviteľov sovietskeho komunistického vedenia.
„Vojenský zásah smeroval k potlačeniu liberalizačných a demokratizačných tendencií v rámci celospoločenskej snahy o reformu československého komunistického režimu. Výsledkom bolo množstvo obetí, politické čistky, posilnenie totalitného komunistického režimu a prítomnosť sovietskych vojsk. Z tejto perspektívy je každý pokus o legitimizáciu augustových udalostí neprijateľný a nebezpečný,“ dodal.
Opakované pokusy
Gabriel Eštok z Katedry politológie FF UPJŠ pripomína, že ide o iniciatívu, s ktorou Komunistická strana Ruskej federácie prichádza opakovane.
„Rozdiel, prečo si tentoraz vyslúžil väčšiu pozornosť, je, že k najnovšej iniciatíve sa kladne vyjadrili aj poslanci iných strán v ruskej Štátnej dume, dokonca aj z vládnej proputinovskej strany. Stratu preferencií niektorých ruských strán v poslednom období sa, žiaľ, rozhodli ich poslanci riešiť práve otváraním tejto pre Čechov a Slovákov bolestnej témy,“ myslí si Eštok. Populistické prepisovanie histórie však podľa neho nezmení fakt, že išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva.
Narušenie vzťahov
Prípadné prijatie zákona v predkladanom znení by podľa politológa naznačovalo zmenu oficiálnej zahraničnej politiky Ruska vo vzťahu k Slovenskej a Českej republike. „Na to by mali oba štáty reagovať využitím dostupných diplomatických nástrojov. Mali by vyvinúť maximálny tlak, aby zastavili proces prijatia tohto návrhu zákona, ktorý by významným spôsobom mohol narušiť už aj tak nie príliš ideálne vzťahy s Ruskou federáciou,“ myslí si Eštok.
Počas prvého dňa okupácie vojskami Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 si streľba v uliciach Košíc vyžiadala sedem obetí. Boli medzi nimi Michal Hamrák, Ján Hatala, Jozef Kolesár, Ján László, Ivan Schmiedt, Ladislav Martoník, Bartolomej Horváth. Štyria z nich zomreli priamo na Námestí osloboditeľov, troch zasiahli guľky v iných častiach mesta. Do konca roka 1968 zahynuli v Košiciach ešte ďalší štyria ľudia. Jána Bajtoša zastrelil dezertér sovietskej armády, Ignáca Šablatúru nechtiac jeho maloletý bratranec a Štefana Sabola postrelili opití sovietski vojaci, pričom zraneniam podľahol v nemocnici. Medzi obeťami je aj Ján Sekel, ktorý zahynul pri autonehode po kolízii so sovietskym konvojom.
(Zdroj: P. Tomek, I. Pejčoch – Černá kniha sovětské okupace)
Odporúčané články
Milujem Film Noir a Kino Úsmev prinášajú po 5 rokoch znova film noir do metropoly východu, a to opäť v podobe trojprogramu: filmové projekcie, odborná prednáška a výstava obrazov.
Mestská časť Košice-Staré Mesto oficiálne vyhlásila 5. ročník výtvarnej súťaže Cena Vojtecha Löfflera, ktorá sa tradične teší veľkej obľube medzi amatérskymi výtvarníkmi všetkých vekových skupín.
Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej predstavilo projekt novej hudobnej úpravy slovenskej štátnej hymny, ktorá vznikla pod taktovkou známeho skladateľa, dirigenta a basgitaristu Oskara Rózsu. Hoci sa podstata hymny nemenila, upravený aranžmán a nová nahrávka budú stáť celkovo 46 500 eur.
