Remeselníci zbúrajú všetko, aj vašu bránicu

Režisérom čiernej komédie dánskej autorky Line Knutzon Remeselníci, ktorá bude mať premiéru v Historickej budove Štátneho divadla Košice už tento piatok, je Michal Spišák. Jeho meno je spojené s viacerými úspešnými inscenáciami košického divadla, z ktorých azda najznámejšou je situačná komédia Tom, Dick a Harry patriaca medzi najhranejšie tituly na košickej divadelnej scéne. 

Na dosky Štátneho divadla Košice prinášate veľmi populárnu dánsku autorku Line Knutzon a jej Remeselníkov. Okrem faktu, že je to premiéra súčasnej dánskej dramatiky v Košiciach, čo vás motivovalo k jej inscenovaniu?
Hoci je to dánska hra, zdá sa mi, že by mohla rezonovať aj u nás. Jednak samotným dejom i svojskou podobou humoru, ktorý je autorke vlastný. Tento humor je spoločensko–kritický a zároveň má sklon k absurdnosti. Je nemilosrdný, bizarný, miestami krutý a „čierny“. V hre vidíme ústrednú dvojicu, manželov, ktorí túžia vybudovať si svoje malé rodinné šťastie a zabezpečiť si budúcnosť. Tá je zhmotnená v domčeku, ktorý si budujú. Zároveň tu máme partičku remeselníkov na čele s ich šéfom, ktorí im túto prestavbu realizujú. Psychologicky to funguje podobne ako v živote. Všetci túžime po nejakej istote, po malom každodennom šťastí, úpenlivo sa oň snažíme a vždy sa nájde niekto, kto sa pokúša na tejto našej túžbe parazitovať. To je začiatok celého kolotoča klamstiev, ktoré sa v hre dejú. Potom vyvstáva otázka, dokedy sme ochotní klamstvo akceptovať, ako dlho sme ochotní žiť v ilúzii a dokonca klamať samých seba, a čo sa stane, keď klamstvo odhalíme. V našej hre, keďže je to komédia, je táto reakcia na odhalené klamstvo veľmi bizarná a dovedená ad absurdum. 

V Remeselníkoch je jasne nastolená otázka šťastia. Máte pocit, že sa prílivom konzumu vnímanie šťastia ako takého niekam posunulo?
V hre sa ironizuje predstava šťastia, ktorá je skoncentrovaná do materiálnej podoby. Lenže, ľahko sa povie, že materiálne veci nie sú dôležité a skutočné šťastie spočíva v niečom inom. V reálnom živote to tak nefunguje. Človek musí mať pocit materiálnej istoty, aby mohol myšlienkovú energiu nasmerovať do nejakej odlišnej sféry. Samozrejme, extrémy existujú. Povedzme v reklamnom svete, ktorý nám sugeruje práve pocit šťastia postavený iba na vlastníctve konkrétnych materiálnych vecí. A to nemusí byť pravda. V našej hre je to naznačené v závere. Ústredná dvojica si svoj domček konečne postaví a teraz nastáva chvíľa, keď má prísť to vytúžené šťastie, na ktoré sa tak tešili. Príde, alebo nepríde? 

Do istej miery sú Remeselníci kritikou konzumnej spoločnosti. Ako vnímate prítomnosť konzumu vy?
Je veľmi ľahké niekoho označiť za snoba alebo za hlupáka. Ľudia sú ale rôzni a ja neznášam škatuľkovanie. To mi zaváňa ideológiou. Zdá sa mi, že súčasná kritika konzumu a globalizácie je často motivovaná skôr ideologicky. Čiže nás nezaujíma racionálne jadro problému, ale iba snaha ideologicky manipulovať ľudí a odvádzať pozornosť od podstaty. Niečo podobné, v inom kontexte, robí aj šéf remeselníkov v našej hre. Odvádza pozornosť od podstaty problému. Interpretuje veci inak, ako v skutočnosti sú. Klame.

MK