Richard Bona zahrá v Kunsthalle

Jeho životný príbeh je opradený legendami. Z chlapčaťa, ktoré vyrastalo v malej kamerunskej dedine, sa zrodila jedna z najjagavejších hviezd súčasného jazzového neba. Už o pár týždňov ho budeme môcť naživo vnímať v košickej Hale umenia. Predskokanom bude košická kapela Cha Bud.

Keď ho počuli hrať jazzové či rockové legendy, išli sa oňho potrhať. Pod ochranné krídla ho vzali Didier Lockwood, Marc Fosse, Brecker Brothers, Mike Stern i Joe Zawinul. Bol to práve pianista a skladateľ Zawinul, ktorý po vypočutí demo nahrávky naverboval Bonu na svoj parížsky koncert. Bez skúšky. „Len sleduj moju ľavú ruku,“ zamrmlal Zawinul. A išlo sa na to.

Od balafonu ku gitare

Richard Bona sa narodil 28. októbra 1967 v kamerunskej dedine Minta. Malý Bona Pinder Yayumayalolo je dieťa, ktoré stále plače. Rodičia, obaja speváci, objavujú, že jediná vec, čo ho dokáže utíšiť, je hudba.

Od piatich rokov hráva Bona na drevený domorodý nástroj balafon, ktorý si sám zostrojil, v tradičnej kapele svojho starého otca. V jedenástich sa rodina sťahuje do hlavného mesta Duala, kde sa zrazu na „vidiecky“ balafon pozerajú rovesníci s úškrnom. Pretože len gitara je „in“.

Tak mladý Bona berie do rúk gitaru a transkribuje všetko, čo vie hrať na balafon. Jeho hudba znie tým pádom inak ako u ostatných gitaristov v meste.

„Čo je jazz?“

Tu sa niekde začínajú hudobné úspechy – ak sa však nimi dá nazvať hranie v tanečných kapelách od večera do úsvitu za jeden dolár za noc…

Zlom prichádza, keď ho istý Francúz pozve zahrať jazz do novootvoreného nočného klubu. Bonova odpoveď znie: „Čo je jazz?“ Pokračovanie už patrí k Bonovmu legendárnemu príbehu. Dostáva sa k Francúzovej zbierke päťsto jazzových platní. Prvú skladbu, čo si pustí, je Portrait z Tracy od Jaca Pastoriusa. Na prvé počutie mu znie ako „chlapík, čo triafa hocijaké noty“. Ale ako počúva znova a znova, otvárajú sa mu oči a uši. Jacov album sa mu stáva školou, Bona sa naučí zahrať každú jednu notu.

Z Paríža do New Yorku

„Nikdy predtým som neobľuboval basgitaru,“ spomína Bona. Zo svojej gitary však dáva dole dve struny a upravuje ich rozostup. „Basgitara“ je na svete.

Nasleduje úspešná hudobná kariéra, turné s kapelou po celom Kamerune. V roku 1989 však odchádza do nezmapovaného sveta francúzskeho Paríža. Zažíva šok zo zimy, neprívetivých belochov a všetkého nového. Zničený Bona vidí jediné východisko – návrat do Kamerunu.

Po ôsmich mesiacoch sa vracia Bona do Paríža, kde sa už začínajú šíriť chýry o úžasnom africkom basgitaristovi. A v roku 1995 sa sťahuje do New Yorku. Dodnes tam žije, spolupracuje s najlepšími jazzmanmi, učí na univerzite a hrá, okrem iných s Patom Mathenym…

(KP, SEN)
Foto: archív kp