Šestica názorovo blízkych Košičanov združených v C+S Art sa prezentovala u Löfflera

Zo starej známosti. Takto familiárne nazvala šestica výtvarníkov (Jozef Amrich, Anna Bartuszová, Andrea Lipkovičová, Peter Lipkovič, Zbyněk Prokop, Viktor Šefčík) svoju nedávnu prezentáciu u Löffl era.

Ich umenie a mená sú známe vyše štvrťstoročie a boli viac či menej spájané so širšou nežnorevolučnou občianskou platformou, ktorá sa ešte pred rozpadom spoločného štátu etablovala ako výtvarné združenie C+S Art.

Kamene do jazera

Poltucet košických výtvarníkov predstavoval vpád do stojatých vôd vtedajšej ofi ciálnej výtvarnej scény. Ich občianske postoje, umelecké počiny, neuhladené myšlienky padali medzi výtvarníkov, predovšetkým tých zaťažených dobovými škrupuľami, ako kamene do jazera. Pokojnú hladinu košického, podchvíľou až zatuchnutého výtvarného života neraz čerili vyzývavo, ostentatívne, dráždivo.

Ich vtedajšie umelecké dejstvovanie sa točilo okolo alternatívneho umenia a výtvarne vyhranenej komunity, názorovo sa stotožňujúc s tendenciami, ktoré sa dnes buď nevyslovujú, alebo sa artikulujú pomerne obozretne – postmoderny. S pribúdajúcimi rokmi týchto umelcov došlo k ich postupnému splývaniu so slobodným, otvoreným a individualizovaným výtvarným životom. Z mladých autorov sa stali zrelí výtvarníci – ako umelci v slobodnom povolaní, či ako reštaurátori, dizajnéri, výtvarní pedagógovia…

Blízki ľudia

Najnovšie spoločné vystúpenie šiestich výtvarníkov bolo vskutku zo starej známosti. Už preto, že im nejde o žiadnu generačnú výpoveď, ale o „výstavné spojenie vzájomne si blízkych ľudí, pamätajúcich si na spoločné aktivity a krásne časy mladosti“ (P. Markovič, kurátor výstavy). Predstavuje typickú sondu do aktuálneho stavu výtvarného terénu každého z nich. Formálny rozptyl prezentovaných žánrov a výtvarných disciplín jasne dokazoval, že každý sa vydal na svoju indi viduálnu umeleckú púť.

J. Amricha zvaného Joko charakterizuje precízna maľba temperou. Konzekventný v kresbe, pedantský v maľbe zobrazil poetiku vlastných zážitkov. Vystavil obrazy prírody, resp. záhrady s nespútanou farebnosťou kvetov, pripomínajúce stratený idylický raj.

P. Lipkovič siahol po tvarovo čistých, jednoduchých objektoch. Subtílnosť je stálou črtou jeho výrazu, ku ktorému patrí úspornosť a striedmosť. Poetická línia a výtvarný minimalizmus vyvolávajú narážky na Mathého sochárstvo, resp. spomienky na počiatky sochárskej moderny.

V. Šefčík vystavil zobrazené lyrické motívy zo starých Košíc, zachytávajúce poetiku striech, pohľady do uličiek či odpozorované detaily architektúry, ktorými si dávnejšie vybudoval pomerne populárny maliarsky profi l.

Z. Prokop v minulosti svoj tvorivý potenciál rozdrobil do viacerých výtvarných disciplín (akcie, performancie, objekty, maľba, grafi ka a i.). Aktuálne ho reprezentuje grafi cký cyklus Partitúry.

A. Bartuszová sa pod dlhšej autorskej odmlke pripomenula stíšenými, osobnými okamihmi. Pretavila ich v spomienkové emócie formou éterickej maľby na jemnú syntetickú, hodváb pripomínajúcu tkaninu. Osobitnú vrstvu tvoria motívy psov.

A. Lipkovičová si za svoje médium pribrala fotografi u. Citlivo zaznamenala okamihy prežívaného dňa sledovaním objektu strácajúceho sa vo chvíli prechodu cez hraničné hodnoty svetla a tieňa.

Tibor Kočík 
Foto: Iveta Vaculová