Sima Martausová: „Šialenosť východniarov je krásna“

Galavečer ankety KOŠIČAN ROKA 2018 ponúkol aj čoraz známejšiu slovenskú pesničkárku Simu Martausovú. Okrem hudobného spríjemnenia večera dopriala hosťom aj štipku svojho dôvtipu a publikum pobavila bezprostredným vystupovaním.

Sima Martausová je známa tým, že sa vždy usmieva a dobrú náladu sa snaží rozdávať aj na svojich vystúpeniach. V rámci nášho slávnostného galavečera však pozitívnu energiu nielen rozdávala, ale aj prijímala. 

„Niektorých ankiet na Slovensku som sa už zúčastnila, každá bola niečím originálna. Na Košičanovi roka som bola prvýkrát a táto anketa zanechala vo mne príjemné dojmy. Páči sa mi, že Košice majú akciu takéhoto typu,“ vyjadrila sa 31-ročná speváčka.

Riadi sa pocitom

Napriek tomu, že pochádza z Považskej Bystrice, Košice sú jej srdcu veľmi blízke. „Ja milujem východ! Mám tu veľa kamarátov, svoje obľúbené miesta, kaviarne. Tá šialenosť, ktorá je často spomínaným prívlastkom pre východniarov, je podľa mňa krásna.“

Pesničkárka sa stala známou najmä v poslednom čase a jej obľúbenosť u slovenského publika umocnil hit Nenahraditeľná. Aj ten sa rozhodla počas galavečera zahrať, i keď to vopred neprezradila. „Väčšinou sa riadim pocitom, preto sa môže stať, že niekedy aj tesne pred hraním si poviem, že zahrám niečo úplne iné, ako som plánovala.“

Sme ľudia, nie stroje

Pre väčšinu spevákov je však presná príprava piesní tým, čo im dodáva istotu a necítia tak trému. Sima ju síce cíti, no považuje to za pozitívum. „Mávam trému, ale takú dobrú. Cítim pocit zodpovednosti, no nebývam vystresovaná.“ A to ani vtedy, keď sa jej náhodou pretrhne struna alebo jej vypadne text. 

„Je to ľudské. Každému sa niekedy stane, že mu niečo nevyjde tak, ako by chcel, ale to je na tom to pekné. Sme ľudia a nemusíme sa tváriť, že sme stroje, ktoré nikdy nič nezabudnú, nepokazia.“

Simu teší, keď sa popri speve môže sama sprevádzať na gitare alebo na klavíri. „Mám super kapelu, o ktorú sa môžem oprieť. No keď skladám vlastné piesne, tak mi je príjemnejšie, keď ich na koncertoch nie len spievam, ale aj hrám. Piesne vnímam ako dar od Boha, preto väčšinou, keď skladám, tak to ide veľmi rýchlo. Piesne sú o veciach, ktoré žijem, prežívam – o láske, prírode, živote, o radosti aj smútku, mnohé piesne sú aj modlitbami.“

Nechce byť celebritou

Napriek svojej popularite sa nepovažuje za celebritu. „Úprimne, ani by som sa takto označovať nechcela. Stále som normálna, stále som taký istý človek ako každý iný, akurát len robím povolanie, ktoré zahŕňa aj to, že vás pozná viac ľudí ako vy ich.“ Avšak zastavovanie na ulici ju teší, najmä ak jej niekto povie, že jej hudba mu robí radosť. Vníma to ako veľké povzbudenie.

Práve obyčajní ľudia dokážu byť pre ňu vzorom. „Z každého jedného človeka, ktorý je sám sebou, vyžaruje z neho dobro, láska, prijatie, pochopenie, radosť zo života, nadhľad nad zbytočnosťami. Mojimi vzormi sú ľudia, ktorí tento život žijú naplno, ktorí nesúdia iných, ktorí nemajú potrebu stále na niečo frflať, ale naopak, ktorí vidia aj to, že za mrakmi je slnko.“