Sir Alan Parker: Hercom musíte porozumieť

Britská kráľovná Alžbeta II. ho odmenila za celoživotné dielo. Má na konte desiatky ocenení, ktoré vraj ležia uschované uňho doma v škatuli. Z filmového sveta sa stiahol, aby „prenechal štafetu mladším nadšencom“.

Začínali ste ako autor textov v reklamnej agentúre, pracovali ste najmä so slovami. Odvtedy sa vaša kariéra rozvetvila. Vašimi rukami prešli tucty scenárov, viaceré z nich ste pretavili do filmov. Aká je cesta od scenára k filmu?

Pre polovicu mojich filmov som sám napísal scenáre, na zvyšných som spolupracoval. Keď je však scenár napísaný a všetko je dohodnuté, nezvyknem ho meniť, jedine ak niečo naozaj nefunguje. Proces výroby filmu je nákladný a každá zmena stojí peniaze. Nakrútil som však aj film Midnight Express, kde sme zmenili jeho záver.

Čo vás viedlo ku zmene záveru?

Hlavný hrdina ku koncu knižnej verzie otvorí dvere, vidí pred sebou slnko a zacíti čerstvý vzduch. Divák tento nádych prežíva spolu s postavou. Ten moment bol taký silný, až som si povedal, že tu sa film musí skončiť. Keby sme pokračovali podľa predlohy, diváka by sme len mučili.

Ako ste prešli od reklamných textov k režírovaniu?

Udialo sa to veľmi prirodzene. Režírovanie pre mňa bolo akýmsi rozšírením písania. Začínal som s copywritingom s Charlesom Saatchim. Obaja sme napísali scenár. Môj sme nakoniec aj nakrútili, ten jeho nie. Mňa to nasmerovalo do sveta filmu, a z neho sa stal jeden z najbohatších ľudí na svete.

Vaše snímky sú ovenčené desiatimi Oscarmi, rovnakým počtom Zlatých glóbusov a 19-timi cenami BAFTA. Herečka Kate Winslet raz spomenula, že svojho Oscara umiestnila na toaletu, aby si s ním hostia pri návšteve mohli trénovať ďakovné reči pred zrkadlom. Kde máte svoje ocenenia?

Sú uložené niekde v škatuli v mojom dome. Kedysi som ich mal vyložené na takzvanej „škaredej poličke cien“. Nemyslím to zle, len žartovne. Akadémie majú totiž občas pri navrhovaní dizajnu ocenení zvláštny vkus. Raz som bol na odovzdávaní cien, kde mladý režisér za prvé miesto získal 100.000 dolárov. Mladí by mali dostávať peniaze!

Tento rok bola jednou z naj- diskutovanejších tém Hollywoodu oscarová soška pre Leonarda DiCapria. Čo myslíte, zaslúžil si ju ?

Jednoznačne! Leonardo je úžasne talentovaný herec a má zároveň šťastie, že je obklopený producentmi a režisérmi, ktorí nakrúcajú prvotriedne snímky za veľké peniaze, vďaka čomu ho obsadzujú do skvelých rolí.

Predpokladám, že ste v kontakte s hercami a tvorcami zo svojich filmov. Kto je vám najbližší? Viete, že ani veľmi nie?

Vždy som veľmi priateľský, keď sa stretneme na spoločenských akciách. Aspoň oni to tvrdia – Bobby de Niro, Kevin Spacey, Michael Keaton, Madonna… vždy sa zo seba tešíme. Nestretávame sa však pravidelne.

Ako sa vám darí vydolovať z hercov to najlepšie?

Režisér by mal svojich hercov v prvom rade poznať, porozumieť im. Niekedy musíte vedieť objať a upokojiť, inokedy rozosmiať alebo pochváliť. Najdôležitejšie je vytvoriť pre herca prostredie, v ktorom sa bude cítiť uvoľnene a bezpečne.

Inšpiroval vás počas vašej kariéry iný režisér?

Áno, bol to pred mnohými rokmi práve Ken Loach, ktorého snímka Ja, Daniel Blake získala tento rok Zlatú palmu v Cannes a bola zaradená aj do vášho festivalového programu. Jeho jedinečná práca s hercami a spracovanie sveta ma veľmi oslovili.

Britský filmový inštitút v Londýne nedávno získal takmer 90-miliónovú dotáciu na vybudovanie nového sídla, ktoré má byť novou pôdou pre tvorbu filmov a kreatívnu výmenu ideí. Ste bývalým predsedom BFI. Myslíte, že bude centrum prínosom pre britský filmový svet?

Čudoval by som sa, keby naozaj bolo. Možno pre verejnosť. Na výrobu filmov sa každý rok vyčleňujú peniaze, ktoré sa prerozdelia medzi určitý počet snímok. Často sa tak stáva, že na projekty mladých filmárov nie sú prostriedky.

V súčasnosti už nerežírujete. Prečo?

Filmárčina je fyzicky aj psychicky náročná. Tri mesiace pracujete šesť dní v týždni dvanásť hodín, bývate v priemernom hoteli niekde v strede Mississippi, nevidíte rodinu a priateľov. Povedal som si, že po štyridsiatich rokoch stačilo. Teraz je rad na mladých filmároch.

(EF)
Foto: Peter Stas