Slovenský Picasso u Löfflera
„Prídem o druhej…“ napísal 21. januára 1976 manželke Márii, no odvtedy ako by sa nad ním zľahla zem. Azda niet na Slovensku výtvarného umelca, ktorého osud by bol zastretý takým rúškom tajomstva, ako je to v prípade Jozefa Kornucika, ktorý navždy zmizol rok pred štyridsiatkou.
Konšpirátori majú živnú pôdu na realizáciu, výtvarná obec smúti už celé desaťročia. Až do septembra nájdete unikátne veľkoplošné maľby, grafiky i kresby výtvarníka v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Ohromujúce a monumentálne
Kornucikove diela sú ohromujúce, obdivované, neopakovateľné. Oscilujú medzi kubizmom a expresionizmom, fascinujú monumentálnosťou. Na výtvarnej scéne pôsobil sotva dvanásť rokov, no stihol sa stať reprezentatívnou osobnosťou umenia šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.
Profesori boli z jeho talentu paf, spolužiaci chceli byť v jeho blízkosti, ženy ho milovali. Bol nesmierne živelným človekom, neznášal „stojaté vody“, všetko robil naplno – či sa to už týkalo tvorby, pitia alebo milovania. Dokázal svoje okolie uchvátiť, nadchnúť, vyburcovať.
[ad][/ad]Bol ako meteor
Podľa kurátora výstavy Petra Markoviča bol ako meteor. „Možno bol v pozadí umelcovho nepokoja pocit vlastnej neistoty, nezvládania rýchlosti vzletu, možno tenziu vyvolávali hlodajúce pochybnosti o tvorbe samotnej. Dnes už len ťažko popíšeme dôvody odolávania i podliehania viditeľnému pretlaku emócií.“
V jeho dielach dominuje čierna farba, ktorá možno predznamenávala jeho vnútornú rozorvanosť. Úzkostné stavy umelca sú viditeľne čitateľné najmä v rámci jeho kresieb. Kritikov fascinuje najmä skutočnosť, ako sa zrodil takýto talent v prostredí v okolí Sniny, kde dominuje rusínsky folklór a v tom čase o ničom podobnom ako geometrická maľba nik nechyroval.
Aktuálna výstava potrvá v Múzeu Vojtecha Löfflera do 1. septembra.
Jozef Kornúcik sa narodil 20. 1. 1938 v Snine. Originálny umelec sa fyzicky stratil. Pátranie po ňom bolo neúspešné. Deň 20. január 1977 ustanovil Mestský súd v Košiciach za deň jeho smrti.
Od roku 1965 sa natrvalo usadil v Košiciach. Okrem voľnej maľby sa venoval aj monumentálnej tvorbe pre architektúru, v ktorej prevažovali tapisérie. Okrem dielensky tkaných závesov vytvoril aj niekoľko mozaík, keramík, smaltových a betónových kompozícií.
Kornúcik reprezentoval slovenskú časť tvorby na XXXIII. Bienále výtvarného umenia v Benátkach v roku 1966 spolu s osobnosťami ako Bazovský, Fulla, Chmel, Kompánek, Laluha, Matejka, Uher, Paštéka so svojou školskou prácou gobelínom Dedinská matka.
