Strhujúca výpoveď o ženách

Keď takmer pred štvrťstoročím vznikala galéria VEBA na Komenského ulici, spoznala som sa so s jej zakladateľom – maliarom, grafikom, animátorom Štefanom Dušanom Balážom, výtvarníkom s nesmiernym optimizmom a s energiou hodnou obdivu. Bolo pred Vianocami a práve chystal Vianočný salón… 

VEBA, salóny, plenéry a nespočetné množstvo ďalších aktivít, za ktorými stál, funguje dodnes. Keď som minulý týždeň dostala pozvánku na vernisáž jeho jubilejnej výstavy, nechcelo sa mi veriť, že tento večný chlapec má šesťdesiatpäť rokov.

ZO SEBA

Perfektná linka, expresívna farebnosť. Z niektorých obrazov kričí dramatičnosť, z iných plynie vánok pokoja. Hedonizmus a askéza si podávajú ruky. Každé z diel má svoj príbeh, dôvod existencie. Sú možno protikladné tak, ako myšlienky autora….

Aj keď si za Dušanom mnohí z umelcov či priateľov chodia po pohladkanie ubolenej duše a on je vždy pripravený pomôcť, rozdávať aj zo svojej podstaty, maľby hovoria rečou hlbokého prežívania jestvujúceho diania až priveľmi vnímavého človeka, ktorý to, čo ho bolí, ťaží i teší musí dať zo seba.

Autor je neuveriteľne pracovitý. Nečaká na inšpiráciu v čakárni nič nerobenia, ale uteká jej v ústrety. Aj o tom svedčí jeho výstava.

DO P( )DSTATY ŽENY

Kresba je u Dušana Baláža na dennom poriadku ako u veriacich modlitba. Obohacuje ju cit pre rytmus. Možno ako niekdajší adept hudobnej múzy reprodukuje vo vizuálnom prejave tanec vlastnej duše. Takto sa dostáva k neopakovateľnému, svojbytnému prejavu.

Kurátorka výstavy PhDr. Gabriela Haščáková tvorbu autora zhodnotila: “Jeho dokonalá príprava u Júliusa Hegysiho ho radí medzi výtvarne najprecizovanejších a najvyhranenejších umelcov dnešnej doby. A tak môžeme smelo jeho prejav kresliarsky a maliarsky zaradiť do línie postkošickej (tento termín si autorizujem), na počiatku ktorej bola pozdná tvorba Júliusa Jakobyho, pokračovaním ktorej bolo dielo Štefana Roskoványiho a kresba Alexandra Eckerdta a Jozefa Haščáka…”

Diela sú navyše veľmi úprimné, nepózerske. Pri niektorých mi nevdojak napadol spisovateľ Henry Miller a jeho román Obratník raka, jedna z najprovokatívnejších avantgardných kníh, dýchajúci bohémskym životom i sexom, ktorá popudila falošných mravokárcov.

Dušan Baláž sa však podľa vlastných slov skláňa pred ženou ako pred alfou a omegou celého nášho žitia. Nie náhodou dal výstave názov Do p( )dstaty ženy…

BEZ NÁROKU NA POTLESK

Nazdávam sa, že v súvislosti s týmto charizmatickým človekom je vždy potrebné hovoriť o jeho obrovskom úsilí dávať priestor výtvarníkom či už s titulom, alebo „len“ s nadaním. Dvere VEBY boli vždy otvorené pre každého, kto na ne zaklopal. Nerozhodoval vek, spoločenské postavenie.

Dušan Baláž krok za krokom buduje už štvrťstoročie postrevolučné základy výtvarného života Košíc. Nenárokuje si na potlesk či veniec slávy. Robí tak pre ľudí, pre umenie. Možno práve preto si tak porozumel s bežnými smrteľníkmi ale i s osobnosťami ako Jozef Króner či Peter Dvorský. Dušan, ešte veľa síl, radosti a tvorivosti, nech prekvitá tvoj (i náš) svet VEBY!

Výstava v Do p( )dstaty ženy v Slovenskom technickom múzeu potrvá do 15. marca. Je prierezom doterajšej ale predovšetkým súčasnej tvorby košického buditeľa Dušana Baláža.