Symbolika Veľkej noci napriek koronavírusu pretrváva

Pandémia súvisiaca s výskytom a šírením nového koronavírusu a ochorenia Covid-19 ovplyvní aj najvýznamnejší kresťanský sviatok Veľkú noc. Spoločenská izolácia nám tento rok neumožní navštíviť príbuzných a budeme musieť vynechať aj tradičnú oblievačku či šibačku.

Symbolika Veľkej noci však aj napriek mimoriadnej situácii pretrváva. O pôvode veľkonočných symbolov nám porozprával kulturológ Lukáš Šutor, z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Pascha

Je to obradové pečivo (biely koláč) často v tvare barančeka, ktoré je rozšírené predovšetkým na východnom Slovensku. Jeho pôvod je v gréckom slove pascha – označuje židovské veľkonočné sviatky, pripomínajúce odchod Židov z egyptského zajatia. Dodnes sa ako pripomienka na rýchly odchod pripravuje nekvasené obradové pečivo maces.

„Pôvod sviatku je však ešte starobylejší. Pascha (hebrejsky pesach) bol semitský rituál zástupnej obety v čase rodenia sa jahniat, pri ktorom sa vstup do obydlia potieral krvou nepoškvrneného baránka. Krv mala uspokojiť démona zabíjajúceho všetkých prvorodených. Tento zvyk splynul s príbehom o záchrane prvorodených v egyptskom zajatí,“ vysvetlil Lukáš Šutor.

Kríž 

Stal sa kresťanským symbolom obetovania baránka (Božieho Syna) až za vlády Konštantína I. Veľkého. Krucifix – kríž s telom mŕtveho Krista – sa začal objavovať až od konca 6. storočia. „Súviselo to s antickým tabu zobrazovať osoby kultu mŕtve. V stredoveku vznikla tradícia spájať Kristov kríž s rajským stromom poznania – biblickým variantom kozmického stromu. V podobe mŕtveho Krista na kríži je tento strom vo fáze očakávaného znovuoživenia.“

Zelené ratolesti

Sú známe aj ako vŕbové bahniatka, ktoré nájdeme v mnohých ľudových i cirkevných obradoch Veľkej noci, predstavujú rozšírený roľnícky symbol prebudenej prírody – v pohanskej tradícii znovuzrodeného vegetačného božstva. Prútiky spletené do korbáča majú na človeka prenášať jarnú vitalitu rastlín. Podobnú funkciu má aj živá voda z potokov a prameňov, na Veľkú noc používaná najmä v podobe kúpačiek a rituálneho umývania.

Vajce

Univerzálny symbol obnovy života a vyskytuje sa najmä vo vegetačných kultoch. Na Veľkú noc sa používa ako obradové jedlo, ale aj ako kultúrny symbol, artefakt v podobe kraslíc.

„Od 7. storočia kládli Slovania do niektorých hrobov na našom území maľované vajíčka. Postupne sa na farebnej škrupine objavovali jednoduché geometrické tvary s magickou funkciou a až v neskoršom období aj rastlinné a figurálne motívy. Ešte v minulom storočí sa cestou z veľkonočnej omše nechávali pre predkov na hroboch kraslice, ratolesti a paska – symboly znovuzrodenia,“ dodal kulturológ L. Šutor.