Židovské Košice Dom umenia (II. Časť)

V Košiciach mám pre niektoré časti mesta svoje vlastné názvy. Napríklad začiatok dnešnej Moyzesovej ulice volám pre seba Synagogálne námestie. V istom období tam totiž stáli až tri synagógy. Zachovala sa len časť jednej – neologickej synagógy, ktorá je dnes súčasťou Domu umenia.

 Pred vojnou bol v Košiciach každý piaty obyvateľ mesta Žid. Už pred storočím synagógy prestávali veriacim kapacitne stačiť. Časť košickej židovskej obce (neológovia) sa preto rozhodla pre stavbu novej neologickej synagógy.

SVETOZNÁMY ARCHITEKT

Medzinárodný konkurz na jej výstavbu vyhral v roku 1925 svetoznámy maďarský architekt Lajos Kozma (1884 -1948). A tak autor budov v Budapešti či New Yorku navrhol aj novú neologickú synagógu pre Košice.

Hotovú stavbu odovzdali v roku 1927 stavitelia – bratia Barkányovci. Slávnostné vysvätenie v tom istom roku vykonali traja rabíni za účasti zástupcov rôznych židovských obcí a veľkej časti košickej verejnosti.

VEĽKOLEPÉ DIELO

Okná vypĺňali vitráže s erbmi dvanástich židovských kmeňov zhotovené podľa návrhu K. Majoroša z Budapešti. S unikátnou elipsovitou kupolou zavŕšenou Dávidovou hviezdou vo výške 37 metrov a s kapacitou 1100 osôb sa synagóga stala pýchou nielen košickej židovskej komunity, ale aj mesta.

Davidova hviezda je nahradená lýrou. Hviezda je, našťastie, zachovaná. Viete si ju pozrieť na židovskom cintoríne, ktorý je v ľavej časti verejného cintorína.

SKLAD OBILIA

Židovská komunita bola zdecimovaná. Približne 12-tisíc Židov sa do Košíc nikdy nevrátilo. Zdevastované synagógy osireli, ba z veľkej neologickej synagógy sa stal na istý čas sklad obilia. V  50. rokoch 20. storočia prešla synagóga do rúk miestneho národného výboru.

PRESTAVBA A DOSTAVBA

V roku 1958 sa k synagóge pristavala ďalšia časť a vznikol Dom umenia podľa projektu Leopolda Czihala. Od roku 1968 v tejto budove sídli Štátna filharmónia Košice. Po vzniku samospráv v roku 1991 prešla nehnuteľnosť do vlastníctva Mesta Košice.

Synagóga, ktorú si Židia postavili pre seba a za vlastné peniaze, je dnes prebudovaná na koncertnú sálu. Projekt dokonca pôvodne počítal s pribudovaním kolonády pred vchodom a veľkou vodnou plochou. Prestavba sály na koncertnú sieň však možno túto budovu zachránila pred úplným zničením.

STÁNOK KULTÚRY

Isto je šťastím v nešťastí, že budova našla dôstojné využitie. Stala sa centrom kultúry, sídlom špičkového umenia. Veď práve v tejto koncertnej sále skúšal Luciano Pavarotti či jeden z najslávnejších žijúcich muzikológov Jordi Savall.

Bolo to v nezabudnuteľnom roku Európskeho hlavného mesta kultúry. Vtedy práve tu hosťoval aj Tokijský metropolitný symfonický orchester. A Štátna filharmónia Košice, ktorá tu má domovskú sieň, je hudobnou ozdobou mesta.

ŽIDOVSKÉ NEBO

Koncertná sieň Domu umenia však dodnes ukrýva znaky svojho židovského pôvodu. Jedným z najcennejších je pôvodná modro-zlatá výmaľba na vnútornej strane kupoly, dnes prekrytá sekundárnym stropom.

Preto nevidno ani len nápis po obvode kupoly, ktorý je citátom z piatej knihy Mojžišovej.   Možno raz nepriehľadný strop nahradia plexisklom a náš pohľad bude môcť zablúdiť až do židovského neba. Aj počas koncertu…

Foto: Ivan Fleischer