Košičanka s dcérou na invalidnom vozíku šijú rúška pre rodinu, známych a susedov
Košičanka Alexandra Zákutná sa stará o dcéru odkázanú na invalidný vozík. Dnes, keď ju nemusí voziť do školy, trávi zmysluplne čas inak – šitím prepotrebných rúšok.
Mama Alexandra opatruje celodenne svoju dcéru Dominiku, ktorá je pre viaceré diagnózy pripútaná k invalidnému vozíku. Napriek tomu chodí do školy, kam ju mama vozieva. Dnes je však situácia iná. Koronavírus zavrel brány škôl a dve ženy ostali doma. Našli si však spôsob, ako zmysluplne využiť čas.
Pani Alexandra sa hneď po informácii, že na Slovensku a teda aj v Košiciach chýbajú rúška, rozhodla pomôcť tak, ako vie.
„Mám doma šijací stroj, šiť viem, tak nebolo o čom veľa rozmýšľať. Sama totiž viem, čo to znamená, ak niekto blízky bojuje o život a nechcem ani pomyslieť na to, čo by sa stalo najmä starším ľuďom, ak by chytili ten nový vírus. Radšej nech sa majú ako brániť, tak šijem rúška, ktoré rozdávam rodine, starším susedom či známym,“ hovorí činorodá žena.
Ušité hneď rozdali
Pri šití mamke pomáha Dominika. Na rúška využijú to, čo im domácnosť ponúka. Rozstrihali staršiu posteľnú bielizeň, spotrebovali gumičky, ktoré mali doma.
„Materiál sa nám míňa, ale nechceme prestať, kým je to potrebné. Priznám sa, že za obeť práve pre gumičky padli aj naše plavky. Ale dá sa to napríklad tak, že keď si prídu po rúška, opýtam sa, či nemajú nejaké gumičky a väčšinou sa niečo nájde,“ smeje sa Alexandra.
Zatiaľ ušili okolo päťdesiatky rúšok, ktoré hneď rozdali. Problémom však je, že niet kde kúpiť materiál, obchody s látkami, či galantérie sú zatvorené. Tak zatiaľ využívajú všetky stužky, ktoré majú doma. Rúška s nimi síce nie sú také pohodlné, ako tie s gumičkami, ale človeka ochránia rovnako.
„Teší nás v prvom rade ten pocit, že niekomu môžeme pomôcť, aby nemusel bojovať o svoj život,“ dodáva pani Zákutná.
Čítajte aj:
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
