„Dúfam, že o štyri roky na mňa nezabudnete…“

Pôvodne bola rozhodnutá prejsť sa v sobotu k volebnej miestnosti a tam hlasovať. Ako s úsmevom hovorí, necíti sa až taká stará, aby to nezvládla…

Priatelia a známi ju však vystrašili. Predsa len – chrípka si nevyberá. A v jej veku je toto ochorenie viac ako nebezpečné.

Keď pri dverách zazvonili dve členky volebnej komisie s prenosnou urnou, potešila sa. „Pôvodne mali prísť medzi treťou a štvrtou. A – nič. Už som sa bála, že na mňa zabudli…“

Magda Zadorová vlani pred Vianocami oslávila storočnicu. Ten, kto ju nepozná, nemôže tomu uveriť.

„Nemôžete, prosím, stlmiť to svetlo? Aby mi nebolo až tak vidieť vrásky…,“ utrúsi šarmantná dáma s brilantnou mysľou a neuveriteľným zmyslom pre humor.

Na voľby sa dokonale pripravila. Na lístoček si napísala číslo strany, ktorej sa rozhodla dať svoj hlas, i čísla kandidátov, ktorých preferuje.

„Dosť dlho som sa rozhodovala. Pomohli mi televízne debaty. Tam sa každý vyfarbil. Fica som nikdy nevolila. Ani teraz. Slovensko potrebuje zmenu!“

Magda Zadorová prežila peklo holokaustu. V lágri prišla o rodičov, brata a najmladšiu sestru… Azda práve preto ju nádej a chuť žiť nikdy neopúšťa.

Keď vyprevádzala návštevu, vyslovila želanie: „Dúfam, že o štyri roky na mňa nezabudnete…“ 

Foto: Veronika Janušková