Komentár Dušana Karolyiho: Ten, ktorého Kočner volal šéf
Experti sa už dlhšie venujú fenoménu, že prečo sú ľudia náchylní veriť (nielen) politikom, ktorí šíria účelové dezinformácie, neraz až ťažkotonážne bludy, a hlavne ako s nimi komunikovať, aby sme ich naveky nezamrežovali v tejto bubline. Sociálne siete z týchto ľudí robia nástroje na uchopenie moci alebo vplyvu.
Štúdie expertov odporúčajú komunikovať s nimi trpezlivo, poctivo vysvetľovať, čo a prečo nesedí na tom, čomu až oddane veria. Kľúčové je nedávať im povýšenecky najavo, že nieže nevidia, čo je za rohom, ale ani netušia, kde ten roh je.
OK, vravím si, idem na to podľa rád odborníkov.
Bolo krátko po zatýkaní exprezidenta polície Gašpara a jeho kolegov. Stretol som známeho, ktorý to komentoval slovami, že je to len pomsta novej vlády starej vláde.
„Však oni sa im už vopred vyhrážali, že ich pozatvárajú,“ utrúsil Miro s takou samozrejmosťou, akoby spomenul notoricky známe porekadlo.
Opatrne oponujem, že teraz nie je podstatné, kto sa komu vyhrážal. Ide o to, či obvinenia, pre ktoré ich zatýkajú, prípadne dávajú do väzby, sú na vode alebo vyplývajú z vierohodných dôkazov a svedectiev.
Súhlasil.
Pýtam sa ho, či tiež súhlasí s tým, že ak sa naozaj dialo to, z čoho sú obvinení, tak potom hovoríme nie o prepojení mafie s políciou, ale o mafii na čele polície. Krútil hlavou, akoby tušil, že ak prikývne, budem sa pýtať, kto tú mafiu v uniformách roky toleroval. Isto sa tam nezjavila len tak nebadane v jeden sychravý pondelok a potom dlho v utajení fungovala. Predsa sme celý ten čas nemali ministrov vnútra v kóme…
„Nechaj už Fica Ficom a staraj sa o Matoviča a jeho kumpánov,“ kontroval Miro.
[ad][/ad]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Jedna z čŕt ľudí ako on je, že keď si raz vyberú svoju autoritu (stranu, lídra), potom prestávajú rozlišovať, čo tá autorita hovorí a či je to v súlade s jej staršími výrokmi, so známymi faktmi či s logikou. A sú presvedčení, že keď ich autoritu niekto kritizuje, tak je to človek z druhého brehu, fanatický prívrženec protivníka ich favorita.
Ak je podozrenie, že niekto páchal trestné činy, nemôžeme ho „nechať tak“ len preto, že odišiel z funkcie. To je čo za spravodlivosť? A je jedno, či ide o bývalého úradníka, policajta či politika. Navyše vôbec nie je problém venovať sa starým aj novým kumpánom súčasne. Aj v médiách, aj pri vyšetrovaní. Intonáciu mám takú prívetivú, že odborníci, podľa ktorých postupujem, by azda boli dojatí. Kontroval, že Matovič zas nemal v poriadku dane, podvádzal a vyhol sa trestu.
Pýtam sa ho, prečo mi to hovorí. Veď ja neschvaľujem nikoho podvody a ak niekto niečo spáchal, chcem, aby bol potrestaný. A dodávam, že to by mal chcieť aj on, lebo neraz tvrdil, že na každého má platiť jeden meter. „To stále platí,“ doplnil energicky.
Ak to platí – využívam prihrávku na priateľský smeč (odborníci by mi neschvaľovali nemiestnu tvrdosť) – potom by ťa malo zaujímať, v akom stave máme políciu, prokuratúru a súdy, práve tam by s tým jedným spravodlivým metrom mali pomeriavať… Podľa teba je kto zodpovedný za hnilobu, ktorá sa v tých inštitúciách odkrýva?
Miro naznačil pohyb smerujúci k odchodu. Rýchlo sondujem, či aspoň nepociťuje spokojnosť, že ľudia ako Kočner sú za mrežami. „Jasné, je to mafián, ktorý okrádal štát na daniach, uplácal sudcov aj prokurátorov, patrí tam.“
Doplnil som, že možno si aj objednal vraždu (súd pokračuje) a kúpil rozsudok vo svoj prospech v kauze zmeniek Markízy.
Mimochodom, pýtam sa napokon, a vieš, o kom sme sa bavili predtým? O tom, ktorého Kočner volal šéf.
Asi som to prehnal. Rezignovane mávol rukou a odišiel.
[ad2][/ad2]