Názory

Mnohí iste poznáte vynikajúci český film s týmto názvom. Hovorí o závislosti, ale je aj silným príbehom lásky a vytvárania puta.

Pamätaj na smrť! Tak vraj znel pozdrav členov prísnej rehole kamaldulov. Nedávno som sa dočítala, že to nie je pravda.

Viete si predstaviť Mašličkovo v mestskom parku? Kde je chudoba, sú aj peniaze. Autor tohto výroku dobre vedel, o čom hovorí.

Ivan Kozák prezident Únie ligových klubov Realizačný tím na čele s trénerom Jánom Kozákom. Kvalita kádra s hráčmi, ktorí týždeň čo týždeň hrávajú ťažké zápasy v špičkových ligách.

Mať zdravé krásne a pokiaľ možno aj talentované dieťa, je snom každého rodiča. Občas sa to v živote ale proste zvrtne.

Sú veci, ktoré robia Košice Košicami. Napríklad Medzinárodný Maratón mieru, ale aj festival svetiel Biela noc. Bez nich si už ťažko vieme mesto predstaviť.

V piatok by mala na trať v meste po rekonštrukcii vyraziť prvá električka. Na skúšku. Máme len 25. septembra, takže všetko sa zdá byť v poriadku, aj keď sa veľa hovorí o posúvaní celkového termínu.

Novinkou našej najvyššej súťaže je otvorenie hráčskych kabín pre médiá päť minút po skončení zápasu. My sme sa v našej ankete opýtali hokejistov HC Košice, ako vnímajú túto novotu.

Natália Lenártová, reprezentačná trénerka fitnesiek Váš denník sa zapodieva rôznymi témami, ktoré ľudí interesujú, dali ste sa na správnu cestu.

Založenie košice:dnes (12. septembra 2014 vyšlo prvé číslo) sprevádzalo mnoho otáznikov. Prečo práve teraz zakladáte noviny?

Košický poklad má 80 rokov. Štátne divadlo v Košiciach sedemdesiat a moja maličkosť šesťdesiat. Ocitol som sa tohto roku v dobrej spoločnosti jubilantov… Jasné, že sú veci, ktoré nemožno spolu porovnávať.

Prázdniny sa končia, od stredy začína pre všetkých žiakov, študentov a učiteľov škola. Ťažko povedať, kto z toho má väčšiu radosť a kto smútok v duši.

„Vstávaj, začala sa vojna!“ – buntošila ma ráno pred šiestou zdesená sestra. V ten horúci deň som nič nechápal.

Odkedy som sa narodil a začala mi pamäť slúžiť, vedú Košičania spor, či uprednostniť domáce kúpaliská, alebo je lepšie sadnúť do auta, na vlak či autobus a hajde do Maďarska ovlažiť sa tamojšou vodou.

Mnohí mi to neuveria, ale v podstate sa považujem za flegmatického človeka. Takých ľudí ruší priveľa hluku. Obzvlášť priveľa zbytočného hluku.

Ak by sa v našom meste ďalej a hromadne povoľovali úzke a dlhé “prístupové” cesty k domom, v niektorých lokalitách by sme už nemohli hovoriť o verejných komunikáciách.

„Ak bude ľudstvo naďalej vysušovať povodia, už v prvej polovici 21. storočia dôjde k nekontrolovateľným zmenám v globálnom ekosystéme Zeme, ktoré sa budú prejavovať v kŕčoch, akými sú živelné pohromy, povodne, suchá, požiare i zemetrasenia.

O čom inom môže byť moja úvaha v týchto dňoch, ako o lete, horúčavách a odpočinku. Tí, čo si správne zvolili dovolenku, sú spokojnejší.

Neviem, ako vy, milí čitatelia, ale ja som tento týždeň veľa premýšľala o rehoľníkoch. Teda aj rehoľníčkach, aby bolo jasné.

Polemika  (nedajbože nejaký ľudový plebiscit), či sa má znížiť počet mestských častí, mi pripadá, akoby si dvadsaťdva žobrákov vymieňalo názory na to, či má mať každý z nich svoje auto, alebo sa niekam vyberú spolu autobusom.