Názory

Ak máte radi leňošenie, tak práve dnešok je tým správnym dňom na pokojné ničnerobenie. Desiaty august je totiž podľa medzinárodného kalendára Dňom leňošenia.

Good idea, Slovakia. Alebo: Slovensko je krajina skvelých nápadov. To sú slogany, ktoré počuť veľmi často. Aby sme v Košiciach neostali nič dlžní, tiež sme prispeli skvelým nápadom.

Des a hrôza museli preniknúť každým súdnym človekom, ktorý v utorok večer sledoval v tv:naša a na sociálnych sieťach priamy prenos besedy o novom systéme parkovania v Košiciach.

Taký postreh som si prečítala v jednej z diskusií na internete o tom, prečo ľudia chodia alebo nechodia na kúpaliská.

Bolo by to smiešne, keby to nebolo trápne. Do Košíc prišla riešiť problémy s parkovaním bratislavská firma EEI.

V našej nedávnej súťaži o tetovanie od Scarma tattoo sme sa vás pýtali, čo by ste si dali vytetovať, ak by ste sa výhercom stali práve vy.

Všetkých, ktorí sa rozhodli prísť v stredu pred magistrát, spájalo jedno spoločné – nechcú súčasnú koncepciu parkovania od firmy EEI.

Kým George Orwell písal román Zvieracia farma ešte počas druhej svetovej vojny, jeho prirovnanie o tom, že síce „všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie“, sa dá uplatniť aj na Košice v júni 2016. Tie Košice, ktoré sú Európskym mestom športu a v ktorých práve beží prestížny filmový festival Art Film Fest.

O veci verejné sa tu intezívne interesuje pár jednotlivcov. Ostatným občanom pravidelne niekto vyčíta – často oprávnene – že sa nezaujmajú o dianie okolo seba, že nekomunikujú problémy so svojimi poslancami, že nechodia na zasadnutia zastupiteľstiev, komisií či ani len domových schôdzí vo svojom bloku.

Fakt, že situácia v školstve je katastrofálna, si nemusíme pripomínať. Čo ale veľmi často ostáva za oponou témy školstvo, je malá kapacita štátnych škôlok.

Pre mnohých je to bláznovstvo, pre iných prirodzený spôsob života. Dobrodružstvo. Každý si pod ním predstaví niečo iné.

Myslím si, že máme veľký dlh. My, Košičania, možno východniari a možno aj celá slovenská výtvarná obec. Mali sme tu človeka – pracovitého umelca, skvelého ilustrátora, ktorý podľa úprimného vyznania svojho oveľa známejšieho a rešpektovanejšieho kolegu Júliusa Hegyesyho bol európskou triedou.

Hokejový ošiaľ Slovensko nepohltil. Náš omladený tím na svetovom šampionáte v Rusku dva razy skolaboval so seberovnými.

Človek má byť tým, čím je, tvrdil už Jan Werich a ten sa už, sakra, s niečím len tak nepáral. Povedal na plnú hubu, čo si myslel.

Dvaja košickí prokurátori si roky neplnili povinnosti. Kamil Lehotský a Csaba Thuróczy. Nie, nebavíme sa o zapotrošených troch-štyroch spisoch.

Že si v zdraví a chorobe nie sme všetci rovní, na to sme si už zvykli. Príkladov je okolo nás naozaj mnoho. Stačí len pozorovať, akú zdravotnú starostlivosť a opateru dostávajú VIP osobnosti a akú obyčajný človek.

Čo musí prežiť zamestnanec na východnom Slovensku, aby prekonal strach zo straty zamestnania a vypovedal v médiách o podivných praktikách svojho zamestnávateľa?

Pocit šťastia je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý sa podieľa na vývoji nášho života. Šťastie je podmienené naším pohľadom na svet, a preto je potrebné sa tešiť aj z maličkostí a pozerať na budúcnosť pozitívne.

Najstaršie gymnázium v Košiciach. Pamätám si na slávu, keď pred viac ako dvadsiatimi rokmi oslavovalo svoju storočnicu.

Prvý apríl nie je len taký obyčajný deň. Ťažko povedať, prečo sa práve na tento dátum zbehlo toľko zvláštnych vecí a najmä to, že si ľudia robia jeden z druhého bláznov.