Vladimír Špinner: Posledný nech zhasne
Košice sa zmenšujú. Schválne nehovorím, že vymierajú, lebo štatistiky pôrodnosti tomuto trendu príliš nenasvedčujú. Čísla hovoria, že Košičania jednoducho odchádzajú (článok: Štatistiky odhalili niektoré fakty o Košičanoch: Je nás každým rokom menej a sme rekordéri v rozvodoch). A tento fakt ma znepokojuje viac, ako keby sa rodilo menej detí.
Keďže ide o dlhodobý trend, má nejaké príčiny. Sotva sa ľudia sťahujú, ak majú doma skvelé pracovné príležitosti. Skôr ten problém vidím z opačného konca. Že v Košiciach možnosti uplatnenia ubúdajú.
Pred viac než polstoročím žilo v meste okolo 50-tisíc obyvateľov. Bol som ešte v kočiariku, keď ma vozili rodičia po nádhernom centre plnom parkov a parčíkov. Tie postupne mizli, zato pribúdalo bytov, všade, kde sa dalo. Pamäť sa mi rozbiehala až s výstavbou VSŽ. S tým súvisel skokový nárast obyvateľstva, výstavba sídlisk a budovanie takzvanej metropoly východu. Rástla vo všetkých smeroch vďaka novému priemyslu, akoby ju niekto nafukoval. Až príliš rýchlo k dnešným skoro 240-tisícom obyvateľov. Oceliarne v novej ére však zaradili spätný chod. Logicky sa to musí odraziť aj na počte obyvateľstva. Nespájame s nimi mnohí svoju budúcnosť ako pred rokmi. Mládež rozmýšľa, kam ísť, ako sa uplatniť. Množstvo vysokých škôl tu zostalo, vyššie vzdelanie je naporúdzi. Lenže, čo s ním? Mesto už negeneruje toľko možností. Nové väčšie firmy sú skôr výnimkou ako pravidlom.
Obávam sa, že tento trend tak ľahko nezastavíme. Kým mladí poodchádzajú, starí zostanú a postupne poumierajú. Chcem veriť, že múdri tohto mesta niečo vymyslia, aby sa nepriaznivý vývoj zastavil a Košice sa nezmenšili tak rýchlo, ako sa rozrástli. Nerád by som bol ten posledný, čo zhasne…
Foto: Shutterstock