Ako do Guinnessovej knihy rekordov prispeli Košičania?

Generálny riaditeľ pivovaru sir Hugh Beaver sa na poľovníckom večierku v írskom Castlebridge v novembri 1951 dostal do sporu o to, ktorý lovný vták je najrýchlejší – kulík zlatý alebo jarabica. Napadlo mu, že vo všetkých krčmách musí byť mnoho podobných „sporov“ a stávok a neexistuje kniha, ktorá by zaznamenala, potvrdila či vyvrátila podobné zaujímavosti. Uvedomil si, že takáto kniha by sa mohla veľmi ľahko stať populárnou. A nemýlil sa. 

Prvá Guinnessova kniha rekordov, v origináli Guinness Book z Records, vyšla v auguste 1954 v náklade tisíc kusov, odvtedy sa jej predalo vyše 130 miliónov a v súčasnosti je jednou z najpredávanejších kníh na svete. Preložená bola do 25 jazykov a vydáva sa každoročne s rôznym zameraním.

Rekordy sú rozdelené do niekoľkých kategórií: človek, živá a neživá príroda, vesmír, veda, umenie a zábava, architektúra, technika, hospodárstvo, neobvyklé činy, spoločnosť, šport alebo hry. V poslednom čase pribúdajú nové, špecializovanejšie kategórie.

Košický Herkules 

V metropole východu bolo prekonaných nielen množstvo slovenských, ale aj svetových rekordov. Jedným z najznámejších je „košický Herkules“ Juraj Barbarič. Na svojom konte má doteraz šesť svetových a ďalších 16 slovenských rekordov.

Košický silák sa od svojich 19 rokov profesionálne venoval vzpieraniu. Keď v Kristových rokoch skončil, do rúk sa mu potom náhodou dostali noviny, kde bola vypísaná výzva na súťaž, hľadali najsilnejšieho muža Slovenska. „Síce som vtedy v disciplíne ťahania kamiónu skončil posledný, ale ma to naštartovalo a začal som sa tomu venovať. Vtedy to bola ešte atrakcia, pretože som bol prvý človek, ktorý sa o niečo také pokúšal a vychádzalo mi to.“ 

Päť svetových rekordov získal v ťahaní vagónovej súpravy na železnici v rokoch 1995 až 1999. Začínal s 200-tonovým nákladom a každý svoj rekord prekonal o ďalších 200 ton, až skončil na váhe 1 000 ton. „Bolo to 20 vagónov plne naložených rudou. Samotný vagón mal 22 ton, plus náklad v ňom, čo bolo dokopy 50 ton jeden vagón a ťahal som to 4,5 metra,“ spomína Juraj Barbarič, ktorý ťahal už aj električky, kamión či lietadlo.

S nožom opretým o hruď odtlačil osobné auto viac ako dva kilometre. Všetky výťažky z akcií putovali pre deti postihnuté svalovou dystrofiou.

Nie vždy to vyjde

V roku 2010 sa Barbarič pokúsil potiahnuť 300-tonové ukrajinské lietadlo Antonov 225 Mrija v Kyjeve. Na výzvu sa pripravoval dva roky.

„Z viacerých dohodnutých skúšok som absolvoval len jednu, počas ktorej som lietadlo posunul o 10 cm. Taktiež som mal lietadlo pripravené na nerovnom teréne, dohodnuté bolo niečo iné. Ale nesťažujem sa, bol som rád, že sa nám to vlastne podarilo zrealizovať a že som pod tým kolosom mohol stáť. Život ide ďalej.“

Posledný svetový rekord získal pred dvoma rokmi v OC Cassovia. Za 24 hodín potiahol 1,5 tonové auto na vzdialenosť takmer 34 kilometrov. Týmto počinom zároveň vo veku 60 rokov oficiálne zavesil na klinec disciplínu silové ťahanie. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Plánuje odchod o dôchodku 

V bežnom živote pracuje ako smetiar, čo berie ako súčasť tréningu. „Často hovorím, že ja nechodím do práce, ale na tréning. Keď prídem domov po takej ´dvanástke´, mám toho dosť. Ale iné východisko nemáte. Buď pracujete aj trénujete, alebo to zabalíte.“

Zároveň svojmu zamestnávateľovi, spoločnosti KOSIT, ďakuje za podporu, vždy mu vychádzali v ústrety pri týchto aktivitách. 

Budúci rok plánuje odísť do pracovného dôchodku a zároveň ukončiť svoju aktívnu kariéru rekordmana. Na svoje 63. narodeniny chce vyjsť symbolicky 63 poschodí so smetiarskou kovovou kanvou nad hlavou, ktorá bude naplnená posypovým materiálom. Zrealizovať by to chcel v univerzitnej nemocnici na Triede SNP.

„Budova má 20 poschodí, otočil by som to trikrát a zároveň pomocou sponzorov by sme tam vyniesli aj tonu ovocia, ktoré by sme rozdali personálu nemocnice a pacientom. Detaily sa ešte doladia,“ plánuje košický silák odchod do dôchodku. 

Macarena a korčuľovanie

Metropola východu má na konte aj ďalšie dve svetové prvenstvá. Košičania si isto spomínajú na oslavy Dní mesta z roku 1997. Vtedy spolu na Hlavnej ulici vyše päť minút tancovalo viac ako 65-tisíc ľudí na španielsky hit Macarena. Na pokus dohliadali dvaja nezávislí svedkovia, aby mohla komisia v Londýne rekord uznať. Prekonali tak dovtedajšieho držiteľa rekordu, mesto Cincinnati v americkom štáte Ohio, kde dva roky predtým tancovalo na Macarenu 48-tisíc ľudí. 

Pred štyrmi rokmi sa mestskej časti Juh podarilo vytvoriť v športovo–zábavnom areáli na Alejovej ulici svetový rekord v nonstop korčuľovaní. Počas 24 hodín sa im na ľade podarilo najazdiť vyše 6-tisíc kilometrov. Pri svetovom rekorde sa vystriedalo viac ako 1 300 ľudí.

Čo stačí na zápis do knihy rekordov? Nápad, ktorý nenapadol nikomu pred vami. A potom ho zrealizovať… Svetový rekord však musí spĺňať základný parameter – musí byť teoreticky prekonateľný nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

„V minulosti bol pokus vytvoriť svetový rekord v spojitosti s haluškami. Lenže ide o naše národné jedlo a napríklad v Austrálii halušky nerobia. Keby išlo o taký kebab, tak by to už bolo možné, ten sa robí všade na svete,“ vysvetľuje slovenský rekordový komisár Igor Svítok. Kým svetová komisia vyhodnotí na základe dokumentácie, či rekord bol prekonaný, môže to trvať aj pol roka.

Žiadosť sa podáva cez stránku www.slovenskerekordy.sk, kde sa záujemca zoznámi so všeobecnými podmienkami a špecifickými podmienkami rekordu, ktorý chce prekonať. „Registrácia rekordu je spoplatnená. Odmena je certifikát, medaila a kus mediálnej slávy, ktorá poteší, ak sa napríklad rekord objaví v televízii,“ vysvetľuje I. Svitok. 

Komisár sa stretol aj s kurióznymi požiadavkami na rekordy. „Máme rekord v cikaní do čo najväčšej výšky a potom bola požiadavka v prdení na požiadanie. Osoba mala dobré vetry a nebolo je problém prdnúť, keď ju o to požiadali,“ uviedol Svítok.

Foto: Veronika Janušková, archív JB