Barber oživil zašlú slávu holičského remesla v Košiciach

Tiež ste mali niekedy pocit, že staré dobré remeslo akosi vymizlo? Napríklad holiči. Tí skôr narodení si ich pamätajú – chlapíkov v bielych plášťoch, žoviálnych, s majstrovským ovládaním britvy, ktoré neustále ostrili na koži. Akoby sa kdesi pod zem prepadli.

Našťastie, Košice sú v tomto smere výnimkou. Na Cottbuskej ulici blízko zastávky autobusu uprostred sídliska nájdete holičstvo Barber. Vôbec nevyzerá ako zo starých filmov s malým plešatým holičom, ktorý by vás vítal už pri vchode.

Istú patinu a osobitosť však priestorom s tromi holičskými kreslami nemožno uprieť. Prvý pohľad každého poriadneho chlapa asi nebude patriť manželke šéfa podniku, aj keď sa tam zvŕta tiež, ani jeho mladej spolupracovníčke. Spočinie s úžasom na krivkách Hondy Valkyrie – choppera, ktorý tróni v interiéri a dotvára atmosféru.

Kožená Chesterfield lavica čakárne a jazz z reproduktorov ju ešte umocňujú. Hneď máte pocit, že ste na správnom mieste. Akoby niekto z hostí práve na tej motorke prišiel, zastaviac sa po ceste pristrihnúť bradu…

Majiteľom a dušou tohto kráľovstva rovných zrkadiel a britiev je mladý muž Radoslav Sabol. Neprišli sme za ním náhodou. Dobrý chýr jeho prevádzky sa dostal do uší mnohých Košičanov, ktorí sa tešia z každej skvelej veci posúvajúcej kolorit nášho mesta smerom vpred.

Dokonca už povesť prekročila hranice regiónu, keďže služby tohto holičstva vyhľadávajú zákazníci, ktorí za dokonalým strihom a oholením sú ochotní precestovať oveľa viac kilometrov, ako je vzdialenosť z jedného konca mesta na druhý. Čím to je, pýtame sa Rada.

“Bude to asi tým, že my svoju prácu robíme poctivo, klasickým spôsobom, tradičným nástrojom, ktorým bola desiatky rokov britva. Navyše chceme, aby každý od nás odchádzal s dobrým pocitom, že sme sa usilovali vyhovieť jeho želaniam, porozumieť jeho predstavám, ako by chcel vyzerať. Skĺbili sme to najlepšie z anglickej a tureckej školy.

V jednej i druhej krajine sú tradície holičstva staré mnoho generácií a zachovali sa dodnes v takmer nezmenenej podobe. Dokonca aj tradičné receptúry, z čoho a akou technológiou sa robí to najjemnejšie a najlepšie mydlo na brady či voda po holení. Tá turecká, ktorú používame, obsahuje stále takmer 80-percentný alkohol. Nakupujeme materiál u najlepších svetových výrobcov a dodávateľov v tomto fachu, aby sme zákazníkom dali skutočnú kvalitu.”

Nechal nás k vode po holení privoňať. Úprimne treba povedať, že tá nádherná citrónová vôňa dokáže preniesť myšlienky človeka ďaleko do minulosti. V súčasných kozmetických vodách o geniálnych účinkoch, o ktorých nás presviedčajú reklamy na každom kroku, takéto vnemy nenájdete. Kde sa tu však takéto holičstvo a takýto holič vzali? Z neba predsa nespadli, či áno?

“Ja som sa holičom na Slovensku nikdy neučil. Mal som iné povolanie, úplne odlišné od tohto,” opisuje svoje začiatky.

“Moja sestra však bola kaderníčka a ja som sa už od sedemnástich rokov nejako do jej práce zahľadel. Aj som robil nejaké strihy na ochotných hlavách a niečo som sa naučil aj na vojenčine, kde o dobrovoľníkov na strihanie nebola núdza.

Prvá naozaj vážna práca v holičstve na mňa čakala až v Írsku, kam som odišiel za prácou bez presného zámeru. Ohlásil som sa u jedného Turka, ktorý hľadal do holičstva pomocníkov. Veľa sa ma nevypytoval, strčil mi do rúk nožnice, aby som ukázal, čo viem. Nezaujímal ho výučný list, vzdelanie, pôvod, ani nič podobné. Vzal ma, a to zmenilo môj život.”

O odbornej príprave, ktorú takto absolvoval, hovorí: “Päť rokov v holičstvách v Írsku bolo tou najlepšou školou, akú som mohol dostať. Naučil som sa všetko o práci holiča s britvou, o štandardoch holenia, opaľovaní chĺpkov na ušiach a iných fintách, o akých zrejme naše absolventky odboru holičstvo nikdy nechyrovali.

Tak to potom aj vyzerá, že prídete do pánskeho holičstva či kaderníctva, ako to nazývajú, urobia s vami krátky proces a rýchlo vystrčia z kresla, aby mohli robiť ďalšieho. Postrádate akýkoľvek väčší záujem o vaše predstavy účesu či oholenia. Niekde dokonca tvrdia, že holenie britvou je nehygienické či dokonca zakázané. To nie je pravda.”

Opýtali sme sa, či prezradí niečo zo svojich finesov. “Prečo nie,” zasmial sa. “Každý môže doma skúsiť, ale ubezpečujem, že najlepšie to urobíme u nás v Barberovi. Tak napríklad naparujem tvár klientovi horúcim uterákom. Otvorí to póry a zároveň zmäkčí chĺpky na brade, takže sa ľahšie poddajú britve.

Dôležité je kvalitné mydlo, ktoré nanášame pomocou kefky z jazvečích  chlpov. To naše nesie značku Truefitt&Hill z najstaršieho holičstva na svete, ktoré existuje od roku 1805. Je s prímesou špeciálnych olejov a esencií. Aj chlapi si podľa mňa zaslúžia niečo extra špeciálne a kvalitné, nemusí to byť len doménou žien,” pokračuje už v trochu rozvinutej téme.

“Vidieť na rozširujúcom sa počte našich zákazníkov, že sme sa vydali po správnej ceste. Nie je v tom rozhodujúca cena. Naše služby iste nie sú najlacnejšie, ale ani sa nesnažíme o nejaké rýchle peniaze. Poskytujeme zákazníkom ozajstnú hmatateľnú protihodnotu. Tým hmatom mám na mysli naozaj hladkú tvár,” hovorí s úsmevom.

Prečo otvoril holičstvo práve v Košiciach a čo chce dosiahnuť, pýtali sme sa na jeho motiváciu. “Som z Košíc a iba som sa vrátil domov. Manželka je tiež holička, a tak otvorenie holičstva bolo akosi prirodzené. Dôležité bolo povedať si, aké to holičstvo bude, vytvoriť svoj štýl v duchu tradícií, o ktorých sme hovorili. Nebolo ani jednoduché nájsť niekoho do trojice, kto by spĺňal naše predstavy prístupu k zákazníkom. Nakoniec sme pribrali dievčinu rovno zo školy, ktorá sa učí pri nás. A čo by som chcel do budúcnosti,” na chvíľu sa zamyslene odmlčal.

“Najskôr vytvoriť z nášho holičstva novú rodinnú tradíciu.” Obaja sme sa zasmiali pri konštatovaní, že dcéra má dva a pol roka a o jej profesionálnom osude je už teraz rozhodnuté…

Foto: archív Radoslava Sabola

Foto: archív Radoslava Sabola