Bol Lefčík košickým Palachom?

Bola strašná smrť mladého človeka v centre Košíc politickým protestom proti augustovej okupácii? Odpoveď sa pokúšajú nájsť prvé slovenské a české historické štúdie.

Necelých osem mesiacov po tom, ako sa v Košiciach objavili vojská Varšavskej zmluvy, 11. apríla 1969 sa na Námestí osloboditeľov v Košiciach polial horľavinou a zapálil 19–ročný vojak základnej služby Michal Lefčík. Utrpel popáleniny na 95 percentách tela. Do nemocnice ho doviezli už mŕtveho.

Prípad samoupálenia rodáka zo Sečovskej Polianky bol dlho neznámy. Až do roku 1990, kedy košické noviny Akcia zverejnili výzvu občanom, či nevedia niečo viac o udalosti, bola jeho identita skrytá. Prípad Lefčík bol aj mimo záujmu historiografie. Posun nastal vlani, kedy Archív ministerstva vnútra v Levoči poskytol dvom historikom dokumenty z dobového vyšetrovania.

Martin Furmanik zo Spoločenskovedného ústavu SAV v Košiciach a Petr Blažek z Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe na základe útleho zväzku Verejnej bezpečnosti (VB) v kombinácii s inými prameňmi, najmä dokumentárnym filmom Tibora Iča Obeť a obeta z roku 1991, zrekonštruovali aspoň základné informácie o udalosti.

Stále utekal

Lefčík nastúpil k vojenskému útvaru v Strážskom, ale po troch dňoch bol prevezený na liečenie do Košíc. Z nemocnice bol prepustený 11. apríla 1969 a mal sa vrátiť na útvar.

Traja svedkovia vyšetrovateľom opísali, že pri Pamätníku neznámeho vojaka vzbĺkol muž v uniforme. „Snažili sme sa ho uhasiť, ja dekou, kamarát vetrovkou, lenže stále utekal, až smerom k Mototechne,“ vypovedal Ladislav Slivka. „Oprel sa o výklad a občania ho znova začali hasiť, lenže ten bežal opäť smerom k pamätníku,“ hovoril Jozef Svoboda.

Na mieste činu sa našiel balík, v ktorom bol plášť a list na rozlúčku. Ten je kľúčový pri posudzovaní, či išlo o samovraždu z politických dôvodov, rovnako ako v najznámejšom prípade Jana Palacha, ktorý chcel svojím činom vyburcovať verejnosť z rezignácie pred nastupujúcou normalizáciou. Originál Lefčíkovho listu však bádatelia nenašli. Zachoval sa len jeho odpis, ktorý urobila VB. Historici sa zhodujú, že text je zmätočný a myšlienky chaoticky roztrúsené.

M. Furmanik uvádza viac vysvetlení. Prvou možnosťou je, že autor mal psychické problémy, druhou, že príslušník VB list zámerne skreslil, aby jeho pisateľ vyznel ako psychicky narušený.

Súvislosti

„Ako najpravdepodobnejšia sa javí možnosť, že pod obsah listu sa podpísal stres a enormný tlak, pod ktorým Lefčík bol v čase jeho napísania, keďže si bol vedomý, že o chvíľu sa jeho život skončí,“ dodáva historik.

V texte nie je odkaz na Palacha, nespomína sa august 1968, ani nastupujúca normalizácia. Len protest proti nejasne popísaným vojnovým konfliktom a všeobecný nesúhlas so zlom vo svete. „Prosím Vás zakročte k tomu, aby na celom svete bol kľud, mier, aby sme si rozumeli ako ľudia, nie ako zvieratá…Veď v tom Vietname ako Romanvraždenie ľudu, ktorí sú ako ja a my ostatní prosím zabráňte tomu..,“.

Blažek pripisuje význam miestu upálenia. „Súvislosti s augustovou okupáciou napovedá skutočnosť, že pre svoj protest vybral symbolické miesto – pomník neznámeho vojaka, ktorý sa v roku 1944 podieľal na oslobodzovaní Košíc. Tu došlo v auguste 1968 k najprudším stretom medzi košickou mládežou a sovietskymi vojakmi,“ uvádza.

Lefčíkoví príbuzní jeho čin spájali s Palachom, kedže od augusta 1968 pracoval v Prahe ako robotník, a preto si mysleli, že bol súčasťou skupiny, ktorej členovia sa podľa Palachovho listu mali postupne upaľovať. Blažek k tomu píše, že výskum takmer s istotou preukázal, že skupina neexistovala a išlo o fikciu, ktorá mala znásobiť ohlas šokujúceho protestu.

Skomolené meno

Na druhej strane štúdie upozorňujú, že štátna moc sa postarala, aby sa informácie o upálení v Košiciach nešírili. Odkazujú aj na svedectvo lekára košickej nemocnice Viliama Polyaka, ktorému armádni dôstojníci a VB doviezli na chirurgickú ambulanciu zhorené telo mladíka zabalené v celte.

„Nechceli, aby som to zapisoval do ambulantnej knihy, ale zapísal som. Mŕtvolu naložili na vétriesku a odišli. Nikdy viac sa už neukázali,“ povedal.

Udalosť sa nenachádza ani v správe o situácii v okrese za apríl 1969 Krajského národného výboru. „Politická hladina je kľudná, bez extrémnych názorových prejavov,“ konštatuje.

Zarážajúci je aj nepatrný rozsah vyšetrovacieho zväzku. Chýbajú fotografie z miesta činu, výsledky expertíz, pitvy a najmä záver vyšetrovania. Za zmienku stojí skomolenie mena upáleného. V celom spise sa o ňom hovorí ako o Levčíkovi, vo výpovediach svedkov príslušník VB dokonca zapísal jeho meno ako Lavčák, či Levčič.

V jedinej dobovej správe v médiách o jeho smrti, krátkom texte v denníku Večer zo 14. apríla 1969, boli zámerne uvedené chybné iniciály mŕtveho. Článok mal príznačný názov Módna smrť.

Tajný vojenský archív

Podľa vyjadrení rodiny telo Lefčíka priviezli do Sečovskej Polianky v cínovej zapečatenej rakve. Do pohrebu ju strážili vojaci, Štátna bezpečnosť (ŠtB) monitorovala priebeh cirkevného pohrebu. Príbuzní a svedkovia tvrdili, že im ŠtB pohrozila, aby o prípade nikde nehovorili.

Podľa Blažeka môže otázky spojené s upálením Lefčíka vyjasniť otvorenie ďalších archívov. „Odpoveď by mohli dať spisy vojenskej prokuratúry a vojenskej kontrarozviedky, ktoré boli podľa hlásenia Mestskej správy VB v Košiciach o prípade informované,“ dodáva.

foto: Tibor Gutray, archív Tibora Iča