Dáni majú otvorenú myseľ, Slováci si závidia

Mnohí Košičania do zahraničia odchádzajú, našťastie stále viac sa ich neskôr vracia domov. Tak ako 24-ročná Klaudia Harvanová, ktorá sa vrátila z Dánska a v Košiciach rozbehla svoj vlastný biznis. Stačí len nájsť odvahu, myslieť pozitívne,  nebáť sa prekonávať prekážky a mať jasný cieľ.

Klaudia študovala na španielskom bilingválnom gymnáziu Park mládeže. Človek by si pomyslel, že ak sa rozhodne pre vysokú školu v zahraničí, pravdepodobne to bude mať niečo spoločné so španielčinou. Bolo to však úplne inak.

Vďaka rozchodu zamierila do Dánska

Ešte na strednej škole si našla priateľa z Anglicka. Bol hudobník a mal vlastnú kapelu. „Spoznali sme sa na festivale v Devínskej Novej Vsi. Na jeseň mal prísť opäť na Slovensko, a tak sme mu s kamošmi zháňali ubytovanie. Nakoniec bol u nás doma,“ hovorí Klaudia. 

Láska prekoná každé hranice, aj tie štátne. Rozhodla sa teda, že pôjde na vysokú školu do Londýna a bude študovať literatúru. Lenže, ako to býva, mladá láska je málokedy večná – skončilo to rozchodom.

„Plány do budúcnosti som teda zmenila. Môj najlepší kamarát Dávid mal odísť študovať do Dánska hotelový a reštauračný manažment, konkrétne do mesta Aalborg. Povedala som si, prečo to neskúsiť. Prijímačky som robila len z angličtiny a keďže som predtým mala frajera z Londýna, s anglickým jazykom som nemala žiadny problém.“

Štúdium v zahraničí je zriedkakedy zadarmo. „Zobrala som si študentskú pôžičku, ale z nej tam človek dlho nevyžije. Nechcela som byť závislá od rodičov, a tak som si hľadala prácu. Spočiatku som robila chyžnú. Je to riadna makačka, ale zároveň aj posilka. Keď som sa trošku oťukala, pracovala som v reštaurácii a e-shope, vlastnil ho dnes už môj obchodný partner Loui.“ 

Klaudia hovorí, že univerzity fungujú v Dánsku úplne inak ako u nás. Ak napríklad pracujete  dvanásť hodín týždenne, dostanete zo školy štipendium. 

Na stáž do Košíc

Dánske školstvo je zamerané skôr na praktické skúsenosti než na teóriu. Uvedomujú si, že iba praxou, nie memorovaním poučiek môže človek dosiahnuť úspech. „Najnáročnejšie na štúdiu bola asi to, že aj keď my, zahraniční študenti, sme perfektne ovládali angličtinu, všetky práce, projekty sme museli písať akademickým jazykom. Naučiť sa správne formulovať vety nie je také jednoduché.“

Po prvom semestri musia ísť študenti na polročnú stáž. Tá spočíva v tom, že si majú nájsť spoločnosť a vyriešiť reálny problém, s ktorým sa potykajú. „Projekt sme mali na záver odovzdať firme, aby bola schopná ho na jej problém aplikovať. Vybrala som si jeden z najprestížnejších hotelov v Košiciach. Zatúžila som ísť trochu domov. Takže som spojila príjemné s užitočným.“ 

Klaudia úspešne ukončila bakalársky stupeň. Aj keď vraví, že začiatky neboli ľahké, mala možnosť spolupracovať napríklad s najväčšou  sieťou hotelov v Dánsku Comwell-Kellers Park. „V Dánsku som najväčší strach mala z toho, že nebudem mať peniaze a ako vyžijem. Nebolo to vždy len o krásnych chvíľach. Mnoho nocí som aj preplakala.“

Slováci si navzájom závidia

Zaujímalo nás, v čom sa podľa nej od Dánov najviac líšime a v čom sme si naopak podobní. Podľa Klaudie majú Dáni oveľa viac otvorenú myseľ. „Nechcem nám krivdiť, ale  myslím si, že Slováci sú dosť kritickí a veľmi si navzájom závidia. Tam niečo také neexistuje. Takisto máme hroznú byrokraciu. Uvedomila som si to, keď som začala otvárať svoju firmu v Košiciach. Tam si viete ‚eseročku‘ vybaviť pár klikmi. Tu to všetko veľmi dlho trvá.“ 

Košičanka hovorí, že nielen Slováci radi popíjajú, ale i Dáni. Najviac si vychutnávajú pivo a tzv, jägerbombu. „Do dvoch deci energetického nápoja sa naleje jägermeister a vypije sa to na ex. Keďže je to prímorská krajina, často jedia ryby. Vychutnávajú si najmä vyprážanú rybu na chlebe s krevetami. V dánčine sa toto jedlo nazýva stjeneskud. Ku všetkému však dávajú omáčky. Počasie by som prirovnala k Anglicku, teda sychravo, hmla, mrholenie… a veterno ako v Košiciach,“ dodáva s úsmevom.  

Dáni sú pekní chlapi

Klaudia ako pekná mladá žena sa samozrejme sem-tam za Dánmi obzrela. „Sú to fakt krásni chlapi. Majú vycibrený štýl obliekania, starajú sa o seba. Väčšina sa oblieka do čiernej, a keďže ja mám rada tmavé farby, celkom som medzi nich zapadla. Dáni žijú na rozdiel od nás zdravším životným štýlom. Chodia pravidelne cvičiť. Je to aj krajina bicyklov. Všade sú vytvorené cyklotrasy, semafory pre bicykle. V podstate by som povedala, že Dána spoznáš tak, že je na bicykli.“ 

Košičanka v tejto krajine žila štyri a pol roka. Za ten čas čo-to pochytila aj z dánčiny. „Nechcem ich uraziť, ale ten ich jazyk znie, ako keby mali celý čas zemiak v ústach. Po dánsky sa dorozumiem a nedávno som to aj využila. Počas majstrovstiev sveta v hokeji som si s niekoľkými Dánmi v Košiciach pokecala.“

Cítila, že patrí na Slovensko 

Dánsko jej najviac pomohlo v tom, že sa osamostatnila a začala život vnímať úplne inak. „Myslím si, že pre mladých ľudí by bolo veľmi prospešné, keby išli študovať do zahraničia. Ten komfort, čo máme pri rodičoch, tam nenájdu. Človek je na všetko sám a sám si musí vedieť všetko vybaviť. Dostala som tam veľa faciek, či už v škole, alebo v prácach, ale som tomu vďačná. Vyformovalo ma to do osobnosti, ktorou som dnes, a pomohlo mi to riešiť problémy s oveľa väčším nadhľadom.“

Po ukončení školy dostala lukratívnu pracovnú ponuku. „Mala som byť manažérkou hotela Comwell v Aarhuse. O nich som aj písala bakalárku.“ Prácu, ktorá sa neodmieta, však nakoniec odmietla. Slovensko a rodina jej veľmi chýbali a ako vraví, človek v zahraničí bude vždy cudzincom a nikdy sa nebude cítiť ako doma. „Aj keby som vedela plynule po dánsky, čo najviac sa prispôsobila ich spôsobu života, nikdy by som Dánkou nebola. Odišla som však domov aj kvôli tomu, lebo cítim, že tu patrím a Slovákov, ktorí odchádzajú a už sa nevrátia, je už aj tak viac ako dosť.“

Do Košíc s Dánom 

Do roka rozbehla v metropole východu svoj vlastný biznis. Do Košíc sa však nevrátila sama. Prišiel s ňou aj kamarát Loui, pre ktorého pracovala počas školy v e-shope. „Tiež zatúžil odísť na istý čas do zahraničia. Spolu sme si založili spoločnosť 5 Days DEO. Sú to deodoranty založené na novej technológii, ktorá odstráni zápach potu až na päť dní. Neobsahuje parabény, konzervanty alebo parfum. Takisto som rozbehla aj marketingovú spoločnosť.“

Keďže v Dánsku žila dosť dlhý čas, chcela na Slovensko priniesť niečo dánske. Podarilo sa. „Tomu, čo robím, verím, a dánskym produktom dôverujem. Zakladajú si na kvalite a na veciach, ktoré neškodia. Veď o tom je aj celé Dánsko. Ich obyvatelia už dlhé roky vedú v rebríčkoch najšťastnejších a najzdravších ľudí na svete.“