Digitálny nomád: Nie je to práca, ale životný štýl

Práca spojená s cestovaním je snom mnohých mladých ľudí. Všetko, čo potrebujete je notebook, kvalitná wifina, sebadisciplína a hlava plná nápadov. Byť tzv. digitálny nomád nie je povolanie pre každého. Podľa Viktora Vinceja (30) to je životný štýl.

Narodil sa v obci Kuzmice v okrese Trebišov. Považuje sa však za čiastočného Košičana, keďže tu študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej a neskôr na Fakulte elektrotechniky a informatiky na Technickej univerzity. Počas vysokej školy sa začal venovať online marketingu.

Najprv to bolo len jeho hobby v študentskej organizácii, no neskôr jeho záľuba prerástla do práce. „Začalo ma to baviť, kupoval som si o tom knihy a skúšal marketingové kampane na sociálnych sieťach.“

Sloboda v práci

Viktor však vždy túžil po nezávislosti. Nechcel sa usadiť na jednom mieste a viesť nalinkovaný život. Potreboval voľnosť a slobodu v práci. „Pred šiestimi rokmi som v lete odišiel do USA. Pracoval som pre Američanov, ktorí vlastnia viacero biznisov v meste Ocean City v štáte Maryland.

Počas štúdia som u nich robil umývača riadu. Neskôr sa mi pre nich podarilo robiť e –shopy a taktiež marketing na sociálnych sieťach. Postupne som sa stal digitálnym nomádom…“ Čo však táto profesia obsahuje o čom to celé vlastne je? „Nie je to práca, ale životný štýl. Každý, kto robí z domu, z kaviarne sa ním môže stať. Množstvo ľudí, ktorí takto pracujú, začalo aj cestovať.“  

Aj Viktor vďaka tejto práci objavuje svet a nepotrebuje mať stále pracovisko. Dnes prevádzkuje niekoľko vlastných webových projektov, kde je sám sebe pánom. „Na projektoch pre klientov sa však prispôsobujem potrebám druhej strany. To znamená, že pravidelnejšie telefonujem alebo využívame rôzne nástroje na komunikáciu, či organizáciu úloh.“ 

Dva režimy

Aby mohol spoznávať vždy  nové zákutia sveta, svoj režim rozdeľuje na cestovateľský a pracovný. „Cestovateľský režim je, keď sa práci venujem menej, teda iba  jednu až tri hodiny denne. Odpovedám na emaily, udržiavam svoje weby a pracujem iba na menej náročných úlohách.“ Zvyšok času venuje cestovaniu,  výletom a poznávaniu miest, v ktorých sa momentálne nachádza. 

Pracovný režim je, keď sa niekde usadí na pár týždňov alebo mesiacov. Vtedy pracuje osem hodín denne z domu, kaviarne alebo coworkingových priestorov, teda zdieľanej kancelárie. „Pracujem od pondelka do piatku a cestovaniu sa venujem iba cez víkend. Vtedy naplánujem viac úloh a poctivo makám. V tomto rež ime fungujem v podstate skoro tak isto ako keby som bol doma zamestnaný niekde na plný úväzok.“

Inklinuje ku španielskej kultúre

Fenomén pracovať a popritom cestovať podľa neho rastie s dobou. Cestovanie je oveľa lacnejšie a dostupnejšie ako to bolo v minulosti. Dokonca mnohé pracovné pozície vedia ľudia vykonávať takmer z akéhokoľvek miesta na svete. Je jedno či sedia za počítačom doma, alebo na pláži, či sú kdesi na horách. „Dnes si môžete vybrať prácu , ktorá vás baví, ale zároveň je možné mať svoj vlastný životný štýl, ktorý vás napĺňa. Aj preto možno ľudia často vymenia studenú zimu v Európe za pláže na Bali alebo v Thajsku.“ 

Viktor počas štúdia sníval o tom, že raz navštívi krajiny ako USA, Kanadu či Anglicko. „Neskôr, keď som si to splnil, začala sa mi páčiť exotika a navštívil som Taiwan, Vietnam, Honduras, Nicaraguu. Teraz to kombinujem. Láka ma však veľmi Kapské Mesto alebo Madagaskar.“ Východniar navštívil dokopy 65 krajín. Spoznal tak množstvo národností a kultúr. Zo všetkého najviac však inklinuje ku Španielom. „Ľudia sú tam vždy dobre naladení. Tam sa aj pani za pokladňou v potravinách dokáže viac usmievať a spríjemniť tak deň sebe, aj zákazníkom.“ 

Medzi jeho najobľúbenejšie destinácie patria skôr mestá s plážami a ostrovy ako napr., Bali, California, Barcelona alebo Sydney. „Najhoršiu destináciu nemám. Som rád za každú skúsenosť aj keď je negatívna. Keby som si však musel vybrať, tak v Ulanbátare v Mongolsku bola nuda, ale Mongolsko vo všeobecnosti je super krajina.“

V Mongolsku po slovensky

Práve v Ulanbátare zažil zaujímavú príhodu. Náhle ochorel a potreboval navštíviť lekára. Cez google mapy si vyhľadal prvú medzinárodnú nemocnicu. Sestrička mu vytvorila zdravotnú kartu, urobila základné vyšetrenia, a poslala ho do ordinácie. „Mal som na výber mongolského alebo zahraničného lekára, ktorý vedel plynule po anglicky.“

Keďže si bol viac menej istý,  že to je angína a potrebuje predpísať len antibiotiká, vybral si lacnejšieho, teda Mongola. „Pán doktor si ma posadil, otvoril moju kartu a keď zbadal, že som Slovák, tak na mňa spustil plynulú slovenčinu. Študoval totiž medicínu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Veľmi ma to zaskočilo, až som na moment zabudol po slovensky aj ja a od úžasu som koktal a šušlal viac ako on. Popritom ako sme sa rozprávali, ma vyšetril a predpísal mi antibiotiká, ktoré rýchlo zabrali.“

Viac informácií o Viktorových dobrodružstvách sa dozviete na www.travelinglifestyle.net.