Ďuro Szabados miloval dve veci: Muziku a Košice

„Keď som mal šesť rokov, dostal som reumatickú horúčku. Pol roka som ležal v posteli. Ďuri mi vtedy daroval malý bubon. Tým rozhodol o mojom živote. Mal pätnásť a hral na klavíri ako samouk. Učiteľ na ľudovej škole totiž povedal, že nemá talent. Netušil, ako strašne sa mýlil,“ spomína na svojho o deväť rokov staršieho brata Juraja muzikant a zakladateľ košického Jazz klubu a známeho Geska Gejza Szabados. Ďuro Szabados by sa včera dožil 75 rokov.

Ďuro Szabados zomrel 26. januára 1995. Znenazdajky. „Bol to šok… Dva dni predtým s Peťom Lipom z Košíc naživo vstúpil do vysielania Československej televízie. Prezentovali nový album Naspäť na stromy, ku ktorému robil texty Milan Lasica… Žiaľ, Ďurko už medzi nami nie je. Ale pre mňa je tu stále. Často sa mi s ním sníva. A keď mám nejaký problém, stále mi poradí..“ odkrýva bolestivé zákutia duše Gejza Szabados.

Ďuro Szabados sa narodil počas vojny, najväčšiu časť života prežil v socializme, a keď v roku 1989 prišla sloboda, užíval si ju len päť rokov. Hoci jeho život vyhasol pred dvomi desaťročiami, čas nemení nič na tom, že v spomienkach spoluhráčov figuruje na popredných priečkach.

Hotový muzikant

Peter Lipa, hoci Prešovčan a od Juraja o dva roky mladší, bol jeho blízkym spolupracovníkom a kamarátom. V televízii pri príležitosti jeho päťdesiatky povedal: „Ak niekedy prídete do Košíc, vyberte sa na miesto, kde hrá Ďuro naživo. To je zážitok. Ten vám odporúčam.“

Nečudo, že z Košičanov Lipu najviac ovplyvnil práve on. „Nebol odo mňa oveľa starší, ale začiatkom 60. rokov, keď som si tu robil nadstavbu po maturite, to už bol hotový muzikant. V tom čase, keď som ešte len začínal spievať nejako vážnejšie, vedel už všetko. Najväčší zážitok z hrania s Ďurom som mal, paradoxne, pár dní pred jeho smrťou, keď sme pre televíziu točili skladby z platne Naspäť na stromy.“

Nevyčerpateľný

V 60. rokoch, pred emigráciou do Nemecka, spieval a hral s Jurajom aj Eugen Šváb, rodák z Gelnice. „Kto Ďura dobre poznal, ten vie, že bol schopný hrať bez prestávky. So svojou kapelou hral v klube Vysokej školy technickej  ´čaje o piatej´. Vypomáhal som mu ako kamarát, peniaze nehrali žiadnu rolu. Keď sme tam o siedmej skončili, šli sme ešte po Leninovej (dnešnej Hlavnej) zahrať si po tri pesničky do ďalších troch kaviarní. Všetko som robil popri zamestnaní, ale stále som vedel, že ak hral Ďurko, nič sa nemohlo stať. Bol veľmi férový a nikdy nedovolil, aby spevák či speváčka zle obstáli. To človeka upokojilo.“ Okrem hudby boli kamarátmi aj v súkromí. „Často chodil k nám domov, vedel, že u mojej mamky je obľúbený. Skoro stále sme rozoberali pubertálne, osobné problémy.“

Udanie

Keď bola normalizácia ešte len v plienkach, založil profesionálnu kapelu Combo Juraja Szabadosa. Saxofonistom v nej sa stal Jozef Olajoš. Spolu navštívili mnohé európske krajiny.

„Ďuro mal mikrobus Ford. Vo Švédsku nám ho ukradli, až neskôr nám polícia oznámila, že ho našli vykradnuté bezdomovcami. Dali sme veľa peňazí na jeho opravu. Na ďalší rok nám zo Slovkoncertu nevydali (cestovné) doložky, museli sme zostať doma. O pár rokov sme sa dozvedeli, že nejaký závistlivec, spolupracovník ŠtB, udal Ďura za ´zinscenovanie´ krádeže vlastného auta. Šesť ľudí kvôli tomu rok sedelo doma,“ spomína Jurajov spoluhráč.

Milovaná Ulka

Juraj bol ženatý s hudobníčkou Urszulou Zomerskou. Jozef Olajoš na ich lásku spomína v knihe V rytme spomienok. V„Ulka to s nami vydržala najdlhšie. Prezradila nám, že študovala kompozíciu, a keď sa Ďuro zamiloval, nebolo pomoci. Prikyvovali sme, lebo bola z branže. Neskôr sa u nás stala speváčkou, no iba my vieme, že si na javisku vytrpela svoje. Ďuro jej v hudbe máločo odpustil. Niekedy ju tak sekíroval, až sme ju ľutovali. A všetky problémy kapely si ako spievajúca manželka odnášala domov.“

Vo Frankfurte jej Juraj kúpil variofón. „Odvtedy Ulka nahrala na tomto nezvyčajnom nástroji mnoho sólových skladieb, ktoré Ďuro napísal.“

Juraj si na žiadnom turné neodpustil plnú zásobu cigariet, i z nefajčiarov urobil pasívnych fajčiarov. Osudným sa mu stalo srdce, pomôcť mu už nedokázal ani kamarát a lekár Juraj Vančík.

Cena mesta Košice 

Napriek svojej hráčskej výnimočnosti sa Jurajovi Szabadosovi nepodarilo nahrať ani jedno vlastné autorské CD. Pomáhal však iným. Vo svojich začiatkoch s jeho skupinou spievali Peter Nagy, Marika Gombitová, Eva Sepešiová a iní. Pre hudbu obetoval vzdelanie na viacerých vysokých školách. Oželel i lákavé pozvania, aby odišiel do centra slovenskej kultúry - Bratislavy. Celý život ostal verný Košiciam. Tie si uctili jeho pamiatku udelením Ceny mesta Košice za rok 1996 in memoriam.

Marek Danko
Foto: Archív GS