Hrešná – miesto na oddych i srdcová záležitosť
Chata Hrešná slúžila bežkárom od polovice 80. rokov. Hoci má na východnom Slovensku svoje atraktívnejšie, „vysokohorské kolegyne“, obľúbilo si ju mnoho milovníkov prírody. Ako sa bývalá bežkárska základňa spája s príbehom dvoch mladých ľudí, ktorým učaroval chov koní? Čo všetko museli Tomáš s Veronikou prekonať, aby obnovili chatu „na kopci“?
„Vo voľnom čase sme jazdili na koňoch. Na jednej z našich trás ponad Kavečany sme míňali chatu mimo prevádzky. Bola zamrežovaná, vôkol nepokosená tráva. Iskra ale preskočila a ihneď sme si povedali – poďme do toho!“ začína rozprávanie chatár Tomáš Eichler.
„Zistili sme okolnosti ohľadom prenájmu a stretli sme sa s ústretovým prístupom.“
Ako prvé museli nájsť správny koncept. Jedna vec je totiž obnoviť fungovanie chaty a druhá mať predstavu, pre koho a na čo bude slúžiť. Aby prevádzka spĺňala hygienické aj legislatívne normy, museli sa zaviesť nové pravidlá, vďaka ktorým budú spokojní turisti, cyklisti aj psíčkari. Súčasne sa snažili pochopiť aktivity bežkárov a ich očakávania. „Keď sa obzriem späť, môžem povedať, že máme dobré vzťahy aj s ľuďmi, ktorí nám spočiatku príliš neverili,” dodá chatár.
[ad][/ad]Pokoj a ticho prírody
Počas siedmich rokov sa na chate Hrešná udialo množstvo podujatí.
„Spoluzorganizovali sme multižánrový hudobný festival a viacero kultúrnych akcií. Pre deti sme vymýšľali tvorivé dielne.“ Spočiatku spolupracovali s Dobrou čajovňou, úspech mal napríklad čajový festival. Perličkou je, že pred chatou koncertoval aj známy raper Vec.
„Postupne sme prichádzali na to, že chatu a jej okolie obchádza množstvo turistov, ktorí vyhľadávajú pokoj a ticho prírody. Preto sme stavili na harmóniu,” vraví spoluorganizátor podujatí.
Chata Hrešná sa nachádza šesť kilometrov od Košíc. Lesnými cestami sa k nej dostaneme z viacerých strán. V roku 2017 v spolupráci s Mestskými lesmi a mestskou časťou Kavečany vybudovali náučný chodník Kavečany – Hrešná. Dĺžka trasy je 2,2 km. Od autobusovej zastávky sa na ôsmich tabuliach dozvedáme zaujímavosti o flóre a faune, a tiež o Ceste hrdinov SNP. Na chatu vystúpime po slávnej červenej značke, ktorá vedie naprieč celým Slovenskom – z Dukly na Devín.
„Dá sa k nám prísť aj autom, sme ale vďační za každého, kto k nám vystúpi po vlastných alebo na bicykli. Na trase čoskoro pribudnú náučné tabule o mravcoch a o včelách,“ dopĺňa chatár, ktorý sám včely chová.
„Okolie chaty sa snažíme zatraktívniť. Pri veľkom mravenisku sa návštevník dozvie niečo zo života mravcov, v blízkosti chaty o včelách a, samozrejme, zaujímavosti o našich koníkoch. Zvolili sme edukatívny prístup.“
Zo športových akcií je obľúbený Kavečiansky zlatý pedál. Na chate ho spoluorganizujú s obcou Kavečany. Ide o športovú akciu, ktorá sa koná posledný augustový víkend na bežkárskych okruhoch. Okrem toho majú za sebou tri ročníky Lesného behu statočných.
„Do budúcnosti plánujeme individuálne preteky Hrešnianska 1000-ka,“ spomenie Tomáš podujatie, ktorého názov je odvodený od dosiahnutého prevýšenia.
„Každý účastník bude môcť výškové metre nazbierať z inej strany kopca. Na jeseň zasa robíme Šarkaniádu. Počas nej si prídu na svoje najmä deti. Je to rozlúčka s letnou sezónou.“
Hoci med a ticho liečia, na Hrešnej nechýbajú džezové a gitarové minikoncerty. Človek sa vnútorne zastaví a hudobné tóny dopĺňajú prostredie, v ktorom sa chata nachádza. Priaznivci si zatiaľ užili kapelu ChaBud!, Bobovu diétu, košickú interpretku Dennyiah či latino večery s Fratiškom Jóskom. Pre prípad nepriaznivého počasia pristavili altánok a prístrešok a vytvorili tak zázemie pre živú hudbu. Pred rokom zastrešili aj vonkajší bar, čo sa osvedčilo pri súčasnom výdaji jedla cez okienko.
[ad2][/ad2]Pokračovanie článku je na ďalšej strane.
[break][/break]Pestrá ponuka jedál aj nápojov
Dlhodobou dilemou na chate bola ponuka zákazníkom. „Spočiatku sme nevedeli, čo sa od nás očakáva. Preto sme si vystačili s horalkami a s kofolou,“ prezrádza chatár.
„Momentálne máme v ponuke omnoho viac. Na svoje si prídu fanúšikovia skvelého českého piva aj čoraz známejšieho švestkového nealka. V zime sú už samozrejmosťou na zahriatie chatársky čaj, varené vínko či horúca čokoláda.“
V ponuke “čo pod zub“ stavili na sezónnosť. „Spoľahnúť sa môžete na minimálne jeden druh polievky a štyri druhy moderného streetfoodu. Určite si pochutnajú vegetariáni aj vegáni. Celoročne pre nich pripravujeme minimálne jednu fajnotu.“ Na Hrešnej nezabudli ani na celiatikov.
Jedlo kvôli momentálnej pandemickej situácii balia spôsobom take away. Novinkou je možnosť bezkontaktnej platby kartou aj mobilným telefónom. „Naším zámerom je, aby sa ľudia cítili pohodlne a odchádzali oddýchnutí. Aby sa zákazníci odvetrali od mesta a odfiltrovali problémy, ktoré majú ´tam dole´,“ vraví Tomáš.
Jazdy na koni
„Keď vidíme, že sa niekto bojí, snažíme sa ho správne naladiť. Jazda na koni sa nedá porovnať s automobilom,“ prezrádza Veronika, ktorá začala “kolečkovať“ pred chatou v roku 2015.
„Človek sedí na chrbte veľkého zvieraťa, ktorému nezaradí rýchlosť ani nezatiahne ručnú brzdu. Je to o budovaní vzťahu…“ Spočiatku nemali pre jazdy vytvorené zázemie. Najprv postavili stajňu, potom prezliekareň na prípravu pre jazdcov. „Latku posúvame rok čo rok vyššie…“
V sprievode Veroniky Nižníkovej si na Hrešnej zajazdia deti od 4 rokov a dospelí bez obmedzenia veku.
„Zameriavame sa na prvotný kontakt s koňom. Skôr to považujeme za vychádzky než za klasické jazdy. Okrem začiatočníkov máme aj takých, ktorí v minulosti spadli a teraz prekonávajú strach zo sedla. Vyžaduje sa odborný dohľad na vôdzke a jazda krokom,“ vysvetľuje certifikovaná inštruktorka.
„Chov koní je náročná záležitosť. Na čas aj starostlivosť. Za koňom môže človek zájsť raz i päťkrát za deň, na desať či 50 minút. Chovateľ musí kone milovať a budovať si k nim city. Kone a ľudia si hľadajú prieniky. Nie každý ich dokáže chovať a nie každého budú poslúchať. Chov koní je zaujímavá a krásna aktivita.“
Tomáš s Veronikou chovajú na Hrešnej norika muránskeho, volá sa Pončo. Druhý valach má meno Roko. Tretia je kobyla Venuša. Sú to slovenskí teplokrvníci.
Doba plná paradoxov
Na internetovej stránke sa dozvieme, že prvý januárový týždeň bola chata z dôvodu protipandemických opatrení zatvorená. Ľudia sa naďalej v okolí chaty schádzali a mnohokrát sa správali nezodpovedne. Dôvodom mala byť domnienka, že v chate nikto nie je. Aký názor má na vzniknutú situáciu pán chatár Eichler?
„Doba, v ktorej žijeme, je plná paradoxov. Dočasné obmedzenia vyhnali Košičanov do lesov. Na jednej strane koronakríza obmedzila viaceré naše plány. Opatrenia sú nastavené tak, že sa ľudia voľne pohybujú v prírode. Prichádzajú k nám zákazníci, ktorí doteraz ani netušili, že existujeme. Pri objednávaní sa síce tvoria rady, ale odstupy a platné nariadenia sa striktne dodržiavajú. Ručím za to, že neobslúžime nikoho, kto nemá rúško. Sedieť pri stoloch a konzumovať jedlo pri chate je zakázané. Podmienky, za akých je chata Hrešná otvorená, zakaždým prispôsobujeme legislatíve. Rád by som vyzval všetkých návštevníkov, aby boli voči sebe ohľaduplní a správali sa zodpovedne. Sme v tom spoločne. Výsledok závisí iba od nás… “
[ad][/ad]Plusy, mínusy a plány
V živote prišli Tomáš s Veronikou o akúsi komfortnú zónu aj o časť súkromia. Vravia, že na druhej strane sú pánmi svojho času. „Síce veľa pracujeme, ale robíme veci, ktoré dávajú zmysel. A nepoznáme stereotyp.“
Najlepšou odmenou je pre nich pocit, keď im spokojný zákazník poďakuje a napíše pozitívne hodnotenie. „Prirodzene, ani úskalia sa nám nevyhli. Práca s ľuďmi je náročná.“
Tomáš hovorí o negatívnych javoch ako o prejavoch vlastnej vyčerpanosti. „Áno, malicherné veci sa udejú. No pozitíva jednoznačne prevážia. Ľudia z našej práce cítia, že sa usilujeme o ich komfort.“
A čo do budúcna? „Netušíme, aká situácia nastane o týždeň, nieto ešte o rok. Nechajme sa prekvapiť! Nápadov je neúrekom…“
Počas zimnej sezóny plánuje chatár úpravu bežkárskych tratí. „Bežkovanie je bezkontaktný šport, ktorý posilňuje imunitu a teší sa mimoriadnej priazni. Športovci zachovávajú prirodzené rozostupy, preto nehrozí nebezpečenstvo nákazy. Chcelo by to ešte poriadnu snehovú nádielku…“
Ako by po rokoch zhodnotili chatárčenie a podnikanie v prírode?
„Naša práca je o ľuďoch. Predovšetkým je potrebné vstať z gauča a venovať energiu dobrému nápadu. Vymeniť pohodlie za pohyb. Ja zaspávam s pocitom, že som ukázal, čo vo mne je. Potom, keď sa ráno prebudím so slnkom, vychádzajúcim spoza Slanských vrchov, je to úžasný pocit.“
Chata Hrešná sa pre Tomiho s Verou stala srdcovou záležitosťou. Ako sami vravia, našli tu svoj domov.
[ad2][/ad2]Foto: Martin Matula
(Tomáš Kvič)
