Ján Marušin pracoval v oblakoch, vždy však stál pevne nohami na zemi
Otvorený, optimistický, pohodový chlapík v rifliach a tričku, s úsmevom od ucha k uchu. Človek by si biznismena predstavoval pravdepodobne skôr v obleku s vážnym výrazom tváre. Košičan Ján Marušin (49) taký určite nie je. Možno je to aj tým, že veľkú časť svojho života lietal v oblakoch… Tento chlapík nielenže priniesol do Košíc Balónovú fiestu, ale na tomto „dopravnom prostriedku“ preletel aj veľký kus sveta. Balón, to je sloboda a sloboda je pohoda…
Ján Marušin bol už zamlada vynaliezavý chalan s množstvom šikovných kamarátov. Jeho spolužiakom na základnej škole bol napríklad Igor Kolla, zakladateľ známej telekomunikačnej spoločnosti Antik Telecom. Aj keď na vysokej škole študovali rôzne odbory, Ján strojárinu a Igor elektrotechniku, ich cesty sa nerozišli.
Od učebnice po prvý súkromný bar
Na Vysokej škole technickej (dnes Technická univerzita v Košiciach) spoločne vydali prvú učebnicu o počítačoch, ktorá slúžila ako skriptá pre študentov. „V období, keď som bol vysokoškolák, počítače len začali prenikať do nášho života. Boli to veľké škatule, ktoré zhruba zvládli také úkony, ako dnes kalkulačky,“ smeje sa.
V tom čase na počítačoch vedel pracovať len málokto. Ján sa síce o „novú“ technológiu až tak nezaujímal, ale Igora Kollu poriadne pritiahla. „Na našu školu mali priniesť prvé počítače. No nikto ich nevedel spustiť, dokonca ani učitelia. Igor však vedel, ako na to.“ Skrsla v nich myšlienka, že by teda mohli pre študentov napísať akýsi manuál. „Igor na ňom participoval po odbornej stránke, ja som mu dal formu, a tak sme v podstate vydali skriptá pre ďalších študentov.“
Spomína, že nemal vtedy ambíciu na učebnici zarobiť, a teda to nepovažoval ani za žiadny biznis. Podnikateľského ducha však uplatnil zanedlho…
Jeho rodičia v reštitúcii získali budovu v Michalovciach. Mladý študent sa s partiou kamarátov rozhodol, že v nej zriadia bar – prvý súkromný v tomto meste. Mal to byť pohodový podnik s kultúrnymi akciami. Nuž, nebolo to celkom tak. „Bar zaznamenal obrovský úspech. Nie však kultúrou, ale tým, že si tam prišli ľudia vypiť. Niekedy to vyzeralo ako v natlačenom košickom autobuse. My sme chceli púšťať muziku, ale ľudia chceli hlavne poldeci,“ spomína s úsmevom.
Zmena plánu
Aj keď im zámer kultúrneho baru celkom nevyšiel, stal sa z neho celkom slušný biznis. Dalo to však zabrať. Ján študoval v Košiciach a musel pravidelne cestovať do Michaloviec obsluhovať zákazníkov. „Aj keď sme sa striedali s kamarátmi, bolo to dosť únavné. V noci, keď som bar zatvoril, musel som poriadne vyvetrať, veď v tých časoch sa fajčilo všade, spal som v spacáku na podlahe. Pochopil som, že pre študenta to je síce dobrý biznis, ale nechcel som takto fungovať aj v budúcnosti.“
Po ukončení vysokej školy bar prenajal. Za tie roky si, samozrejme, čo-to nasporil, a tak sa s ďalšími dvoma parťákmi rozhodol, že sa vydajú na trojmesačnú cestu po Európe. Kúpil si bordovú Škodu Favorit a vybrali sa na potulky starým kontinentom. „Vtedy som ešte nemal presný plán, čo budem robiť po škole a prišlo mi to ako dobrý nápad. Mali sme so sebou stan, a tak sme sa zastavili, kde sme chceli.“
Práca snov
Bar a favorit ho nakoniec nepriamo priviedli k balónom. Život je zväčša o náhodách, a tak sa partia cestovateľov náhodne dostala aj do Luxemburska na Majstrovstvá Európy v balónovom lietaní.
„Samozrejme, vedel som o teplovzdušných balónoch, čítal som o nich, videl som fotografie, ale naživo som ich nikdy predtým nevidel. No a zrazu som ich mal nad hlavou možno aj 150…“
V Luxembursku, opäť náhodou, zazreli auto s českými značkami. „Dali sme sa s Čechmi do reči. Spýtal som sa jedného z nich: Čo ty vlastné robíš? A on, že lieta na balónoch, že je obchodný riaditeľ vo firme, ktorá ich predáva. Prídu za ním turisti, on ich povozí, alebo urobí firmám reklamu, keď si ho zavolajú.“
Pre Jána to bola práca snov. On si svoju budúcnosť predstavoval tak, že príde do práce, „odpichne sa“ a po šichte ide domov. „Aj keď bývalý režim padol, stále som mal v hlave, že to tak musí byť. A zrazu prišiel za mnou človek, ktorý napríklad v utorok nepracuje, pretože prší, a v stredu vstane a ide lietať. Bola to vtedy pre mňa pecka…“
Poklad na družstve
S Čechmi z brnianskej firmy Kubíček, ktorá patrí k najväčším výrobcom teplovzdušných balónov v Európe, ostali celé majstrovstvá. Za odmenu ich na záver zviezli na balóne. Ján zatúžil po takej práci, a tak sa rozhodol, že si tento dopravný prostriedok kúpi.
„Dozvedel som sa, že na Slovensku sú dva balóny. Jeden z nich vlastnilo Jednotné roľnícke družstvo v Bracovciach. Spočiatku na ňom chceli lietať a obzerať si svoju úrodu. Na to však potrebovali pilota, ktorého nemali. Nehovoriac o tom, že keď zafúka vietor, balón letí len v jeho smere, ak sa vôbec dá lietať, nie je to teda až taká praktická pomôcka pre pestovateľov pšenice,“ smeje sa Ján.
Družstvo mu predalo balón za 60-tisíc korún. „V podstate boli aj radi, že sa ho zbavili. A keďže som chcel na ňom lietať, šiel som sa školiť za pilota.“ Mimochodom, Ján Marušin nie je len pilot, ale aj inštruktor a inšpektor lietania na balónoch.
Nápad za všetky drobné
V tom čase sa rekonštruoval štvorhviezdičkový hotel Partizán na Táloch. Napadlo im, že tam budú turistov voziť na tomto „dopravnom prostriedku“. Skúsili a vyšlo to. „S majiteľom sme sa dohodli, že v hoteli budeme bývať, na balón im dáme reklamu a budeme voziť turistov. Vtedy to bolo niečo úžasné…“
Po takmer štyroch mesiacoch sa z toho však stal stereotyp a Ján sa rozhodol posunúť ďalej. Zašiel do slovenskej dcérskej spoločnosti Probugas, plynárenského koncernu Primagas, a presvedčil ich, aby si kúpili od neho balón. Medzitým založil spoločnosť ADS Ballooning a okrem vyhliadkových a reklamných letov sa tak začal venovať predaju a prenájmu teplovzdušných balónov.
Let ponad Mont Blanc
Ján však nelietal len nad našou krajinou, ale i v zahraničí. Od Francúzska až po Nový Zéland. Dokonca participoval na piatich dokumentoch o balónovom lietaní.
„Pre slovenskú televíziu sme robili napríklad dokument o prelete balónom ponad Mont Blanc. Zohnal som vtedy super filmára Riša Krivdu. Prišli sme do talianskeho mestečka Aosta, ktoré leží pod týmto štítom, išli sme sa zaregistrovať a vybaviť formality. Až tam sme sa dozvedeli, že z filmu asi nebude nič. Náš balón mal objem 2 000 metrov kubických a my sme potrebovali 6 000 kubíkov. Nedošlo nám, že Mont Blanc je o čosi vyšší ako iné veľhory,“ smeje sa.
Nakoniec však presvedčili nemeckých balónistov, aby s nimi letel aspoň kameraman. Našťastie, dokument tak predsa len uzrel svetlo sveta.
[ad][/ad]Celosvetové uznanie
Ján zažil pri svojich potulkách svetom viacero balónových fiest. Už dlhšie rozmýšľal nad tým, že ak by sa niečo podobné podarilo zorganizovať v Košiciach, bola by to bomba. Mal však svoju predstavu – nechcel do metropoly východu nalákať čo najviac balónistov a urobiť tak mamutie podujatie. Košická fiesta by mala byť v prvom rade slávnosť s pohodovou atmosférou.
Písal sa rok 1994 a v Košiciach sa konala prvá balónová fiesta. Podujatie, na ktorom sa pravidelne stretávajú balónisti z celého sveta, oslávilo tento rok svoju 26. reprízu.
„Postupne sa na nej začali zúčastňovať najvýznamnejší piloti sveta. Prichádzali k nám kvôli pohode, ktorá tu vládla.“
Chýry o výnimočnej atmosfére sa medzi balónistami rýchlo šírili, a tak sa Košice dostali na titulnú stranu renomovaného špecializovaného britského časopisu Aerostat. „Odoberal som tento časopis. Keď mi prišiel poštou a videl som, že sme na titulnej strane s nadpisom: Balónová fiesta v Košiciach, najpohodovejšia akcia na svete, myslel som, že odpadnem. Bola to pre nás tá najväčšia odmena.“
Fiestu organizoval 11 rokov. „Zistil som, že som lietanie začal vnímať viac ako biznis než hobby, a to som nechcel.“
Od balónov k developerstvu
Jeden z priekopníkov balónového lietania na Slovensku v období po Nežnej revolúcii, skvelý pilot a manažér sa rozhodol vzdať sa svojej firmy. Predal ju a začal sa venovať trochu inému podnikaniu. Dal sa na developerstvo. Je konateľom spoločnosti MM Invest, s. r. o., a za sebou má už viacero úspešných projektov. Spomeňme napríklad projekty Panoráma – viladomy, obytné či rodinné domy, alebo Park Anička, za ktorý spoločnosť pred troma rokmi získala ocenenie Stavba roka 2017 za architektonické riešenie.
„Ako developerská spoločnosť sme postavili v Košiciach, minimálne z lokálnych developerov, najviac nehnuteľností, 95 000 metrov štvorcových bytov, domov, komerčných a kancelárskych priestorov.“
V súčasnosti pracujú na projekte Panoráma V., či na unikátnom projekte v centre Košíc Bastion. Ide o jedinečnú zelenú stavbu s modernou architektúrou, špičkovými technológiami, nízkymi režijnými nákladmi a nadštandardnou kvalitou pracovného prostredia.
Čo Košičan, pohoďák, ktorý lietal v oblakoch, ale vždy stál v pevne na zemi, v budúcnosti opäť vymyslí?
[ad2][/ad2]Ako prvý na svete lietal na Kamčatke
Ján Marušin ako prvý letel nad Kamčatkou v Rusku. „Jedného dňa mi zavolal nejaký Rus, že videl balóny v televíznych novinách a či by sme neprišli do Ruska. Povedali sme si, prečo nie, ale iba v tom prípade, ak si balón kúpi. Súhlasil, a tak ten náš, čo sme kúpili vtedy za 60-tisíc korún českých, sme mu predali za možno desaťnásobok. Pýtali sme sa teda, kde to vlastne do Ruska ideme a on, že do Magadanu na Kamčatku a že tam máme byť o tri dni. No nebolo to až také jednoduché.“
Zo Slovenska im síce letelo lietadlo do Moskvy, ale nastal vážny problém. Balón sa nezmestil do dverí lietadla. „Zistili sme, že nejaký boeing letí z Amsterdamu a tam by to bolo možné. V noci sme cestovali aj s balónom do Holandska, tam sme ho naložili. Našťastie.“
Ešte predtým, ako leteli do Magadanu, sa dohodli, že im všetko bude ruský klient hradiť a zoženie im aj propán-bután, aby vôbec vzlietli. „Keď sme tam prišli, povedal, že plynu majú, koľko len chceme. Ale zemného… Propán-bután nakoniec riešil z 2 000 km vzdialeného Chabarovska, vysolil zaň 25-tisíc dolárov.“
Stále im však vŕtalo hlavou, prečo práve na Ďalekom východe chce letieť v balóne. „Zistili sme, že v Magadane sa uchádza o tender a chce tam postaviť fabriku na jogurty. Pred ostatnými sa však musel predviesť, a tak si vymyslel, že ku pomníku padlých hrdinov Sovietskeho zväzu položí kyticu kvetov. Stalo sa. Náš zákazník tender vyhral a fabriku postavil…“
Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu TOP KOŠICE. Celé vydanie si môžete prezrieť TU:
