Jeho jedlá dokážu vyčarovať gastronomický orgazmus

Za akýmkoľvek úspechom stojí väčšinou tvrdá drina, pokora a chuť neustále sa zlepšovať. Tomáš Jakab (31) vytrval a vďaka tomu si plní svoj sen. 

Mnoho mladých ľudí po ukončení strednej či vysokej školy odchádza do zahraničia. Hľadajú tam uplatnenie v práci, či lepšie podmienky pre život. Sú však aj takí, ktorých cudzina prestala baviť a vracajú sa naspäť do svojej domoviny. Košičan Tomáš Jakab bol jedným z nich. V Prahe pracoval ako manažér kasína. Jedného dňa však zatúžil vrátiť sa do rodných Košíc a konečne robiť to, čo ho naozaj baví. Povedal si jednoducho – dosť. Zbalil kufre a vybral sa domov.

Z blogera kuchár

Odvtedy prešlo len päť rokov. Za ten čas však stihol toho možno viac ako niekto za celý život. Dnes je profesionálny kuchár, ktorý povyhrával množstvo cien a pracoval vo viacerých špičkových košických podnikoch. 

Varenie ho vždy bavilo. Aj keď ako študent vedel rozvariť cestoviny, mal dobrý pocit, že svojím jedlom vie druhým vyčarovať úsmev na tvári. Všetko sa však začalo pred piatimi rokmi. Tomášovi sa nepáčila úroveň našej gastronómie. Vraví, že väčšina reštaurácií bola o tom istom. Chcel ich hranice jednoducho, posunúť.

„Napadlo mi, že by som mohol variť inak. Svoje nápady som spracoval do blogu. Začal som sa učiť z kníh, svoje jedlá som fotil a točil, ako ich variť správne.“  Po čase dosiahol úspešnú sledovanosť a pomaly  sa dostával do kruhu kuchárov – profesionálov. „Cez košický klub kuchárov a cukrárov som sa dostal na majstrovstvá sveta vo varení do Luxemburgu 2015. Síce nie ešte ako kuchár, ale ako fotograf. Tam som zistil, že som na celkom dobrej úrovni, ale túžil som byť ešte lepší.“

Makal ako blázon

Tomášovi sa vďaka jeho pracovitosti a vytrvalosti pomaly začali plniť sny. O rok na to mu prišla pracovná ponuka od známeho slovenského kuchára Jozefa Hromjáka. Tak sa dostal do DoubleTree by Hilton. „Vtedy to bola jedna z najprestížnejších reštaurácií v našom kraji. Nesmel som však prezradiť, že som amatér. Po pár týždňoch som však úspešne zapadol. Neustále som sa vzdelával a úprimne môžem povedať, že som makal ako blázon. Pracoval som 360 hodín mesačne.“ 

Po  deviatich mesiacoch odišiel do reštaurácie Baránok, kde pôsobil ako šéfkuchár. Zároveň spolupracoval na rôznych gastronomických projektoch a konceptoch v ďalších košických podnikoch. 

Francúzska škola

Tomáš však chcel zistiť na akej úrovni sa nachádza medzi svetovou konkurenciou. Osud ho zavial opäť do Českej republiky. „Našiel som inzerát s ponukou pracovať na Šumave v Boutique Hotel Nebespán, podľa českého sprievodcu jednej z najlepších reštaurácií Grand Restaurant. Pracovali tam francúzski kuchári, ktorí pôsobili v michelinských reštauráciách. Po dvoch týždňoch usúdili, že by som mal šéfovať ja. Vtedy som potvrdil a obhájil si svoj spoločenský status šéfkuchára s medzinárodným obsadením v kuchyni. Opäť som zatúžil však po domovine. Chýbala mi rodina, a tak som sa vrátil. Dnes spolupracujem s profesionálmi na nových kulinárskych projektoch, ktoré onedlho uzrú svetlo sveta.“

Ambasádor Jamieho Oliviera

Tomáš pôsobí aj ako ambasádor Jamieho Oliviera na Slovensku. Rozširuje myšlienku Food Revolution. Je to výzva pre školy, škôlky, organizácie, firmy, komunity či jednotlivcov, aby venovali svoj čas a pozornosť tomu, ako budú variť a čo konzumovať. „Do tejto celosvetovej oslavy jedla sa zapájajú ambasádori vo všetkých krajinách sveta. Spolu s ďalšími kolegami sme naučili množstvo ľudí chutne a zdravo variť. Chodili sme po školských kuchyniach a učili  žiakov napríklad jesť ryby, keďže Slovensko je v Európe na najnižších priečkach. Chceli sme ukázať, že ryby ‚nesmrdia‘, ako si mnoho detí, ale aj dospelých myslí, a je možné ich pripraviť aj chutne.“

Tomáš sa neustále vzdeláva vo svojom fachu. Pred štyrmi rokmi absolvoval Michelin Star Academy a prestížnu kuchársku školu Thuriés Academy, ktorú vedie uznávaný kuchár Damian Thuries. Patrí medzi päťdesiatku najlepších mladých francúzskych kuchárov. 

Dedičstvo kulinárskeho umenia 

Tomáš neustále hľadal nové projekty, do ktorých by sa mohol zapojiť a svojou „maličkosťou“ pomôcť rozvíjať slovenskú gastronómiu. Narazil na projekt Dedičstvo kulinárskeho umenia Karpatského regiónu. Ide o záchranu jedinečného kulinárskeho a kultúrneho dedičstva v karpatskom regióne zahrňujúcom Slovensko, Ukrajinu, Maďarsko a Rumunsko. „Každý týždeň som bol v inom štáte a prezentoval našu slovenskú gastronómiu a naopak, priúčal sa cudzej z iných krajín.“
Z medzinárodných kuchýň mu najviac učarovala francúzska, no obľubuje tiež severské chute a za svoje hobby pokladá prípravu ázijských špecialít. Jeho obľúbené jedlo je to, ktoré je dotiahnuté do dokonalosti. „Dôležité je pre mňa tiež to, aby boli ľudia s mojou prácou spokojní. Zákazníci, ale tiež majiteľ reštaurácie.“ 

Tomáš zastáva názor, že by sa ľudia mali vzdelávať aj v kulinárskej oblasti. Pomôže im to nielen k zdravšej strave, ale aj k lepším vzťahom. Verí aj v to, že láska ide cez žalúdok. „Je to absolútna pravda. Aj svoju priateľku som na to zbalil. Je strašne rada, ak navarím ja, no ja som radšej, keď navarí ona – je to pre mňa absolútna úľava. Samozrejme, niekedy ju aj poučím.“

Mužské remeslo

Kuchársku prácu podľa neho o niečo lepšie zvládajú muži. „V lepších reštauráciách je personál neustále vyťažený. Táto práca je náročná psychicky i fyzicky. Ak sú kuchárky ženy, musia byť silné, žiadne ľalie. Musia ukázať, že strpia aj to, keď sa s nimi nejedná ako s cukríkom.“

Vždy si potrpí na kvalitnom jedle. „Ak sa nebavíme o rýchlom občerstvení ako je McDonald´s… Ale neopovrhnem ani dobrými lokálnymi streetfoodmi. Navštevujem ich však najmä na dovolenkách, niektoré sú fakt kvalitné.  Nie je všetko čierne alebo biele.“

Michaela Luxová
Simona Zavacká