Keby dôchodkyňa vedela, že na testovaní bude taká dobrá nálada, zobrala by aj susedky

Vlečúce sa rady, ktoré tvorili desiatky ľudí, niekoľkohodinové čakanie, nervozita, miestami obavy. Tváre zahalené rúškami bez emócií. Takto to vyzeralo v sobotu na celoplošnom testovaní na COVID-19 nielen na Sídlisku Ťahanovce, kde som ako dobrovoľníčka robila administratívnu pracovníčku. Nedeľa však bola oveľa voľnejšia. Žiadne dlhé rady, minimum konfliktných situácií, takmer každý odchádzal spokojný. 

Rúško sa stalo každodennou súčasťou našej garderóby. Ruky si mydlíme tak, ako nás to kedysi za detstva učili naše mamy. Dôkladne, medzi prstami… Obavy z nakazenia sa koronavírusom som doposiaľ nemala. Dodržujem, čo kážu kompetentní. Keď sa začali zháňať dobrovoľníci na celoplošné testovanie, neváhala som. 

Zaradili ma na pozíciu administratívnej pracovníčky. Pridelili ma na nedeľu k odbernému tímu – Kultúrne stredisko.

Z večera do rána štyri tímy navyše 

Desiatky nezodpovedaných otázok, neustále zmeny vykonávacích predpisov, nedostatok zdravotníkov či zamietnuté ďalšie odberné miesta boli hlavnými problémami takmer všetkých samospráv.

Mnohí sa na sídlisku sťažovali, že sa plánuje len sedem odberných miest s deviatimi tímami. „Už týždeň predtým armáda chodila pozerať navrhnuté odberové miesta. Nie všetky však vyhovovali požiadavkám, ktoré museli spĺňať. Následne sme boli pridelení už na schválené miesta a celý tím sme museli poučiť, ako to bude prebiehať,“ prezradil mi poručík Peter, veliteľ nášho odberového miesta.

Na Sídlisku Ťahanovce bolo nakoniec pôvodne schválených sedem odberových miest, ale na nich až dvanásť tímov. „V piatok večer nám armáda chcela zobrať dva tímy z dôvodu nedostatku zdravotníkov na inom mieste. Nakoniec nám zobrala iba jeden, ale ja som obvolal zdravotníkov z Ťahanoviec a zložil som následne tri ďalšie tímy a v sobotu ráno ešte jeden, ktorý sme umiestnili k ďalšiemu do Kultúrneho strediska. Spolu sme ich teda mali dvanásť,“ prezradil starosta Miloš Ihnát.

Vraví, že práve na Kultúrnom stredisku museli v sobotu riešiť aj dochádzajúce testy. Hodiny čakania v dlhých radoch pripisuje aj tomu, že sa ľudia obávali, že sa otestovať nestihnú. „Ja som mal osobne obavy aj z toho, aby logistika armády fungovala. Našťastie všetko išlo hladko a nemusel som počas dvoch dní riešiť žiadne konflikty.“

Negatívna a pozitívna zároveň

Pred šiestou ráno som sa dostavila na stanovište. Zdravotníci, po skúsenostiach zo soboty, kde museli zvládať nápor ľudí, boli zorganizovaní. „Poď tu, nech ťa začipujeme a zistíme, či ťa pošleme domov s pozitívnym testom a budeš sa liečiť vodkou a bromhexinom, alebo ostávaš,“ srandovala zdravotníčka.

Po výtere z nosa a slzičke, ktorá mi vyšla pri odbere, som do niekoľkých minút vedela, že dnes strávim približne trinásť hodín „na vzduchu“ zapisovaním občianskych preukazov a vypisovaním certifikátov. 

Najprv som si vypísala svoj – negatívny, ale naladil ma pozitívne. Nasadila som si rúško, rukavice, obliekla biely skafander. Pred siedmou ráno na testovanie čakalo asi desať ľudí. Zdravotníčka pustila hudbu a zakričala: „Poďme na to, dámy!“ 

Ľudia prichádzali s malou dušičkou. Každý sa obával, či predsa len nemá koronavírus. Zakaždým, keď som vydala certifikát a povedala: ste negatívny, som na nich videla, ako im spadol kameň zo srdca. 

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

Nakazený cudzinec

Po hodinke ku mne priskočila dobrovoľníčka Veronika a v ruke mala poradové číslo 16. „Miška, toho máš vybaviť rýchlo. Je totiž pozitívny a nevie veľmi dobre po slovensky. Je cudzinec.“

V hlave mi zablikala červená kontrolka. Musím sa priznať, že to nie je veľmi príjemný pocit, ak viete, že niekto pred vami má koronavírus a vy mu to musíte oznámiť. V tomto prípade ešte po anglicky. 

Policajtka Sandra ma upokojila, že mám byť rozvážna a pokojná. Nikdy však neviete, ako sa človek zachová a čo bude nasledovať. Našťastie, všetko prebehlo v poriadku a ja som dostala príkaz od poručíka okamžite vymeniť rukavice, rúško a všetko poriadne dezinfikovať. 

V nedeľu k nám na naše odberné miesto prišlo 252 ľudí, z toho bol iba jeden pozitívny. To bola pozitívna správa. Deň predtým na tomto mieste vyšetrili 1100 ľudí a nakazení boli traja. Dokopy sa na sídlisko prišlo otestovať 7211 ľudí, COVID-19 z nich malo 40. Teda tesne nad pol percenta zo všetkých otestovaných. 

Keďže aj košické okresy vykázali nízke percento nakazených, nemusia absolvovať druhé kolo celoplošného testovania. 

Vystrašená dôchodkyňa

Veľká väčšina ľudí sa stihla otestovať v sobotu, a tak sme tým, ktorí k nám zavítali a vyčkávali na výsledky, zlepšovali náladu. Zdravotníčky si totiž so sebou doniesli rádio a po celý čas, keď sa dalo, tancovali a spievali. Doslova. Niektorí sa k nám pridali, samozrejme, s dodržanými odstupmi. „Keby som vedela, že tu bude taká dobrá nálada, zobrala by som aj ostatné susedky. Neviem, prečo sa testovali včera,“ povedala nám 70-ročná dôchodkyňa. Prišla kvôli tomu, aby mohla slobodne chodiť do prírody.

Po chvíľke sa však vrátila celá vystrašená. Na certifikáte je napísané: Nehodiace sa preškrtnite. Zle si to prečítala a myslela si, že sme vyznačili, že je pozitívna. „Viete, ako som sa vyľakala? Ešteže ste mi to vysvetlili. Môžem ísť rovno spokojná do obchodu,“ vravela s úľavou.

No, nemohla. Bola nedeľa a k tomu sviatok, teda všetko bolo zatvorené. „Dobre, tak si užijem slobodu až zajtra a pôjdem naraz do dvoch,“ dodala a rozosmiala sa. 

Nie všetci však boli príjemní. Ľudia sú ľudia a my sme na to museli byť pripravení. Jeden pán nám povedal, že si s certifikátom môže vytrieť zadok. A názorne nám to aj ukázal.

Druhý si nás začal natáčať a kričať, že sú to všetko klamstvá a vyžaduje si zdravotníka, aby mu potvrdil, že je negatívny. Veliteľ odberového miesta ho však upokojil. Predsa len, ak tam je niekto z armády, vzbudzuje to rešpekt. Nakoniec nervózne odhodil rúško a odišiel s negatívnym certifikátom. 

Citlivá zdravotníčka

Zdravotná sestra Jana z nemocnice v Šaci, ktorá robila odbery, mi povedala, že do celoplošného testovania sa prihlásila, pretože mala potrebu pomôcť ľuďom.

„Urobila som to ešte predtým ako som vedela, že je nedostatok zdravotníkov. Mala som vnútorné nutkanie tu prísť, aj keď ma mnohí odhovárali. Vedela som, že ma to posunie… Počas testovania sa mi stalo, že sa ľudia pýtali, či som kompetentná robiť odbery. S ničím negatívnym som sa nestretla a pre mňa to bola naozaj veľmi príjemná skúsenosť. Určite by som sa vrátila o týždeň znova, ak by bolo testovanie opäť.“

Prezradila, že odbery sa snažila robiť čo najcitlivejšie. „Nikto sa nesťažoval. Niekoho to šteklilo, niekoho trošilinku zaštípalo, niekomu to nerobilo vôbec nič. Plakali asi len tri detičky, ale utešovali sme ich a zvládli to statočne.“

Mestská časť Košice – Sídlisko Ťahanovce to z mojej strany naozaj zvláda na výbornú. Zabezpečili nám obed, občerstvenie, deky aj ohrievače. Verím, že to nebolo len u nás, ale aj v iných mestských častiach. Išla by som do toho znovu? Určite, áno. Bojím sa? Určite, nie…

Foto: BZ, ML