Košičan, ktorý vie lietať: Strach je predchodca zlyhania

Košičana Romana Dubského (35)  môžeme pokojne nazvať „šaľený vychodňar“, samozrejme, v pozitívnom zmysle slova. Je totiž extrémista, a to doslova. Skáče do prázdna a dokonca sa tým aj živí. Patrí medzi svetovú špičku v skydivingu (parašutizmus) a base jumpingu.

K extrémnym športom ho priviedol otec. Od útleho veku s ním chodil do hôr. Ako trojročný začal lyžovať, neskôr sa dal na gymnastiku a lezenie. Prvý zoskok z lietadla absolvoval ako 16-ročný na letisku v Barci. „Už odmalička som sa motal okolo môjho otca, keďže aj on rekreačne skákal. Viackrát som s ním bol v lietadle a už ako malý chlapec som sa naučil zbaliť si vlastný padák. Extrém máme v krvi.“ 

Vždy skáče s rozumom

Po prvom zoskoku si povedal: „Toto je bomba.“ Odvtedy prešlo 19 rokov. Za svoju kariéru absolvoval vyše 6000 zoskokov po celom svete. Bol v Rusku, Kolumbii či Amerike a dokonca skočil (base jump) z bratislavského mosta SNP. „Najviac sa mi páčili zoskoky nad švajčiarskymi  a rakúskymi Alpami, Dolomitmi a fjordmi. Určite by som si chcel skočiť aj zo 400-metrového mrakodrapu, ale hory sú hory. Tie výhľady sú nádherné.“ 

Aj keď sú tieto športy extrémne, on ich po toľkých zoskokoch za extrém už ani nepovažuje. „Je to môj život, hobby aj moja práca, keďže školím ľudí. Som inštruktor aj kouč v skydivingu, teda parašutizmu a base jumpingu.“  

Ako každému rodičovi ani jeho mame nebolo zo začiatku jedno, čomu sa jej syn venuje. Dnes je však s tým zmierená. „Nezakázala to otcovi, tak nemôže ani mne. Určite sa však zo začiatku bála, ale už to toleruje. Moja priateľka to takisto zvláda. Zvykli si, oni vedia, že to robím s rozumom. Niekedy je  však lepšie, keď mama nevie, kde som a čo robím.“ 

Tento  šport je  podľa neho skôr mužská záležitosť ako ženská. „Ak sa žena chová ako chalan a vyzerá ako chalan, tak možno vtedy. Väčšinou aj také stretávame,“ hovorí s úsmevom.

Patrí medzi svetovú špičku

Roman nie je len taký hocijaký extrémny športovec. Patrí medzi svetovú špičku. Vraví, že samochvála smrdí, ale pri ňom tento výrok určite neplatí. Je niekoľkonásobným majstrom Slovenska v parašutizme, získal druhé miesto na majstrovstvách Európy a minulý rok priniesol medailu z majstrovstiev sveta za tretie miesto. Niekoľko rokov dozadu obsadil druhé miesto na majstrovstvách sveta v base jumpingu. 

Mnoho ľudí sa ho pýta, čo prežíva pri zoskoku. Odpovedá vždy rovnako: „Ak chce človek prežiť,  nemôže veľmi rozmýšľať nad tým, čo mu treba nakúpiť alebo akú knihu čítal. Je potrebné sa sústrediť na let. Človek sa musí koncentrovať na svoju prácu, aby vedel, ako má padák otvoriť, bezpečne pristáť, aby sa mu nič nestalo. Keď je na zemi a je v poriadku, prežíva eufóriu, prípadne nervozitu. U každého to je iné. Vždy hovorím – príď, ukážem ti to, vyskúšaš a uvidíš.“ 

„Klamlivé“ štatistiky

Base jumping  je jednoznačne nebezpečnejší ako klasický parašutizmus. Neskáče sa totiž  z lietadla, ale z najrôznejších  pevných objektov spojených so zemou ako mosty, veže, mrakodrapy… Každá malá chyba môže byť osudnou. Ten, kto chce vykonávať tento šport, musí byť v prvom rade dobrým parašutistom s výborným odhadom na výšky. 

Podľa štatistík pri base jumpingu je 43-krát väčšia pravdepodobnosť úmrtia ako pri zoskoku z lietadla.  Podľa Košičana je však dnešná doba veľmi zvláštna. „Ľudia si kupujú padáky cez internet, nemajú skúsenosti a potom vznikajú všelijaké štatistiky. Nerobí to dobré meno tomuto športu. Je pravda, že je nebezpečný a nie je pre každého. Keď sa človek bojí výšok, rýchlosti a pod., nemal by začínať. Musí to chcieť a nie niečo dokazovať sebe alebo druhým. Tí ľudia, čo to tak robia, si môžu privodiť zranenie, dokonca aj smrť. Niektorí zas napríklad skočia tandem, zapáči sa im to, a potom to skúšajú sami. Mnohí sa prepracujú aj k base jumpingu.“ 

Romanovi sa pri jeho práci inštruktora niekoľkokrát stalo, že ľudí chytila panika a z lietadla nevyskočili. „Stane sa to možno raz ročne. Nič sa však nedeje. Pekne pristaneme a človek buď sa dá psychicky dokopy a vyskúša to znovu, alebo to nechá tak.“

Skákanie nemožno brať ako rutinu 

Zaujímalo nás, či má alebo mal niekedy obavy skočiť len tak do prázdna.  Košičan vraví, že strach je predchodca zlyhania. Kto sa bojí, nemal by to robiť. „Najväčší strach mám z hlúpych ľudí. Tí vedia urobiť peklo zo života. Psychika veľmi ovplyvňuje človeka. Potrebný je však rešpekt a sebareflexia. Skákanie nikdy netreba brať ako rutinu a podceňovať to.“Okrem skydivingu a base jumpingu vyskúšal aj rôzne iné extrémne športy ako paragliding, speedgliding, motocross, downhill či dokonca thajský box. „Bol som niekoľkokrát dolámaný, mal som operované rameno, zlomenú nohu, sem tam ruku. Pri skydivingu a base jumpingu sa mi však našťastie nikdy nič vážne nestalo.“