Košičanka vytvorila sprievodcu po kulinárskej mape Švédska

Vägen till hjärtat gar genom magen, v preklade znamená – láska ide cez žalúdok. V prípade Košičanky Dominiky Wittenberg Gašparovej (33) to platí doslova. Vďaka švédskym pochúťkam sa do tejto severskej krajiny zamilovala. Svoju lásku dokonca premietla do tradičnej švédskej kuchárky.

Mnoho Slovákov túži študovať vo Veľkej Británii či Amerike s cieľom zdokonaliť si angličtinu. Dnes je tento jazyk viac-menej nutnosťou. Sme predsa malá krajina a so slovenčinou sa v medzinárodných firmách či v zahraničí veľmi nepresadíme. Podobne zmýšľala aj Dominika. Nakoniec svoj plán úplne zmenila.

Vymenila Ameriku za Švédsko

O tejto sympatickej Košičanke môžeme povedať, že je to človek, ktorému „idú jazyky“. Od škôlky sa učila angličtinu, španielčinu, nemčinu či francúzštinu. „Všetkými sa dohovorím, aj keď nie dokonale. Ak človeku chýba prax, je prirodzené, že ich zabúda. Keď som mala 18 rokov, mala som možnosť počas strednej školy vycestovať na rok do zahraničia. Najprv som chcela ísť do USA, ale Švédsko sa mi zdalo exotickejšie, a tak som si povedala, prečo to nevyskúšať. Spoznať novú krajinu a naučiť sa po švédsky mi prišlo ako dobrá voľba.  Nakoniec mi to zmenilo celý život.“

Vraví sa, že ak sa naučíte jeden zo škandinávskych jazykov, získate tri za cenu jedného. Dominika nám to potvrdila. „Vďaka švédčine sa dorozumiem aj v Nórsku a Dánsku. Švédčina možno znie ako náročný jazyk, ale nie je to celkom pravda. Má podobnú gramatiku ako angličtina. Nemčina mi rozhodne pripadá ťažšia. Vo švédčine robí ľuďom najväčší problém výslovnosť samohlások, ktoré znejú odlišne ako naše a chvíľku trvá, kým si na to človek zvykne. Pamätám si, ako som sa pred pobytom naučila po švédsky pár fráz a nikto mi nerozumel.“

Švédske recepty aj od kamarátov

V štúdiu švédčiny nakoniec pokračovala na Karlovej univerzite v Prahe, kde následne deväť rokov tento škandinávsky jazyk učila a neskôr pracovala aj na švédskej ambasáde. Nakoniec však zakotvila v Berlíne. 

„V súčasnosti učím a prekladám knihy zo švédčiny do slovenčiny. Mojím prvým prekladom bol grafický román maliara Simona Stalenhaga s názvom Slučka, ktorý u nás vyšiel len pred týždňom. Nedávno som preložila aj moju prvú detektívku, od mladej švédskej autorky Stiny Jackson s názvom Strieborná cesta, ktorá sa vo Švédsku stala bestsellerom.“

Dominika však nielen prekladá, knihy sama aj píše. Nie však romány či detektívky, ale kuchárky. „Už odmala som sa motala v kuchyni mame pod nohami. Keď som mala 15 rokov, mama odišla pracovať do zahraničia a varenie ostalo na mne. Veľmi ma to bavilo. Dnes všade, kam cestujem, vyhľadávam špeciality danej krajiny a chodím po miestnych trhoch, kde sa neviem nabažiť tých vôní, chutí a atmosféry.“ 
Pred dvoma rokmi jej napadlo, že by mohla napísať kuchársku knihu so švédskymi tradičnými receptmi. Severská kuchyňa je dokonca považovaná za jednu z najzdravších na svete. Kladie dôraz na kvalitu, čerstvosť a lokálny pôvod surovín. Kniha, ktorá na prestížnej súžaži World Cook Book Awards v Číne získala prvé miesto v kategórii Škandinávia, však neobsahuje len recepty, ale predstavuje švédske zvyky a tradície, ktoré sú s jedlom spojené. Ide v podstate o sprievodcu po kulinárskej mape Švédska. 

„Všetky recepty som, samozrejme, vyskúšala a vybrala tie, na ktoré ja osobne nedám dopustiť. Mnoho z nich som vypáčila aj od kamarátov a známych. Všetky fotografie jedál sú tiež autorské.“

Fika – organizovaná prestávka na kávu

Kuchárka je rozdelená do niekoľkých kapitol, pričom každá pojednáva o určitom kultúrnom fenoméne. Viete, čo je napríklad fika? Švédi a celkovo severania sú obrovskí milovníci kávy. Spolu s Fínskom patria k jej najväčším konzumentom na svete a práve s týmto kofeínovým nápojom je spojený aj rituál fika. 

„Ide v podstate o prestávku alebo čas vyčlenený na stretnutie s priateľmi, kolegami či rodinou počas dňa. Túto pauzu majú doobeda či už v práci, v škole, alebo doma. Všetci si spolu sadnú, pijú kávu, diskutujú. Samozrejme, nechýba ani sladké pečivo, ktoré Švédi zbožňujú. Fika je jednoducho malou každodennou oslavou.“

Okrem sladkých delikates a kávy vo švédskej kuchyni nesmú chýbať ryby, obľúbené sú slede a losos. „V tamojších receptoch sa často vyskytuje aj pre nás trochu exotické mäso, ako je sobie či losie. V našom podnebnom pásme sa ich mäso dá nahradiť napríklad jelením. Typickým jedlom sú losie mäsové guľôčky so smotanovou omáčkou a brusnicami.“

Exotické koreniny sa udomácnili

Dominika nám prezradila, že švédska kuchyňa sa od našej líši aj používaním exotických korenín. „Myslím, že na Severe by len málokto čakal pokrmy ochutené kardamómom, škoricou či klinčekmi. Keďže ale bolo kedysi Švédsko námornou veľmocou, korenie si domov doviezli z ciest a nakoniec sa v ich kuchyni udomácnilo.“

Švédi neholdujú tvrdému alkoholu, ale ak majú príležitosť, radi si doprajú dobré pivo či víno. „Po práci na pivo s kolegami veľmi nechodia, ako je to zvykom u nás. Sčasti preto, lebo alkohol je vo Švédsku veľmi drahý a možno asi aj preto, že by ich okolie považovalo za alkoholikov.“
Košičanka hovorí, že napriek tomu, že je to síce národ uzavretý, k cudzincom sú väčšinou priateľskí. „V obchode sa na vás vždy pekne usmejú, pozdravia. Ľudí si však k sebe len málokedy pripúšťajú. Viete s nimi síce  nadviazať konverzáciu, ale na to, aby ste sa stali ich kamarátom, potrebujú dlhší čas. Keď vás pozvú domov na večeru, môžete si byť istí, že vás považujú za priateľa.“

Dominika nedávno pokrstila svoju ďalšiu kuchársku knihu, tentoraz určenú pre milovníkov čili. „Spolu s kamarátkou Majdou Havlíkovou sme zozbierali pálivé recepty takmer z celého sveta. Okrem autentických jedál z rôznych krajín v nej predstavujeme históriu čili, rady k pestovaniu, druhy papričiek či kultúrne zaujímavosti. Vedeli ste napríklad, že sa čili používa na ochranu proti divokým slonom?“

Smradľavá pochúťka v Košiciach

Minulý rok mali Košičania možnosť ochutnať jedno z najsmradľavejších jedál na svete na festivale Gurmán Fest. Dominika sa s partiou kamarátov rozhodla do rodného mesta doviezť švédsku špecialitu – fermentovaného sleďa surströmming. Táto severošvédska pochúťka je vlastne ryba v pokročilom štádiu rozkladu, ktorá najprv nasolená kvasí niekoľko týždňov v sudoch a následne sa plní do konzerv, kde naďalej fermentuje. Vo Švédsku sa konzumuje každý rok v auguste. 

„Surströmming som prvýkrát ochutnala u mojej hosťovskej rodiny na strednej škole. Večera sa z dôvodu silného zápachu ryby konala v garáži. Keďže sú konzervy pod veľkým tlakom, musia sa otvárať pod vodou, aby na vás smradľavá tekutina náhodou nevyprskla. Verte mi, že by ste to určite nechceli mať na oblečení. Keď som si do úst dávala prvé sústo, všetci s napätím očakávali moju reakciu. Na rozdiel od nepríjemného zápachu samotná ryba nechutí až tak zle, no musí sa jesť správne. Teda s vareným zemiakom, nakrájanou červenou cibuľkou, kyslou smotanou, kôprom a zabalená vo švédskom tenkom chlebe. Myslím, že aj v Košiciach mal surströmming celkom úspech, jedna známa sa poňho dokonca opakovane vrátila niekoľkokrát, tak jej chutil,“ dodáva s úsmevom.