Mama dala život mne, ja som pomohla zachrániť ten jej
Veronika už na prvý pohľad pôsobí mimoriadne atleticky a svižne. Ako máloktorá z jej rovesníčok. Ale nie je to preto, že má 24 rokov. Dôvod bude nepochybne v tom, že sa intenzívne venuje športu. Dokonca je majiteľkou športového klubu a zároveň inštruktorkou v cvičení, ktoré si ešte len preráža cestu na Slovensko. No ešte pozoruhodnejší je na nej iný fakt – má iba jednu obličku.
Na Slovensku podstupuje dialýzu tritisíc pacientov, z ktorých takmer tristo čaká na transplantáciu. To je už krajná liečebná metóda pri zlyhávaní obličiek. Darcom sa môže stať zdravý človek, ktorý je geneticky príbuzný alebo emočne spriaznený s chorým príjemcom.
Oblička pre mamu
Veronikina mama mala s obličkami problém viac ako desať rokov. Chronický zápal si vybral daň v podobe ich zlyhávania. „Fungovali na päť percent. Jediná šanca na záchranu a plnohodnotný život bola transplantácia. Jej podmienkou je rovnaká krvná skupina. Mama má nulku, ja s bratom tiež, ale brat ešte nedosiahol dospelosť. Prirodzene, aj otec chcel pomôcť, no nezhodovala sa im krvná skupina. Tak som sa na transplantáciu podujala ja,“ opisuje dramatickú situáciu v rodine Veronika.
Lenže jej mama, Iveta Mikitová, zásadne nesúhlasila: „Keď prišla s týmto nápadom, samozrejme, že som bola proti. Nevedela som si to ani predstaviť, bála som sa o jej život.“
Unikátne darcovstvo
Veronika sa však nedala odradiť. Začala chodiť na potrebné vyšetrenia, aby si lekári boli istí, že všetko prebehne v poriadku. „Skvelý tím lekárov na transplantačnom oddelení v univerzitnej nemocnici na Terase ma operoval laparoskopicky, aby som zbytočne nemala veľký rez cez celý chrbát, keďže som ešte mladá.“
Mamu napokon „zlomili“ ubezpečenia lekárov. „Súhlasila som, až keď mi potvrdili, že sa dá plnohodnotne žiť aj s jednou obličkou. No nebolo to ľahké rozhodnutie.“
Veroniku na transplantáciu v novembri 2014 pripravovala doktorka Tatiana Baltesová. Vysvetľuje, že Veronikino darcovstvo je výnimočné aj tým, že u mamy sa transplantácia obličky vykonala v tzv. preemptívnom režime. „To znamená, že nemusela podstúpiť dialýzu. Na dialýze sa síce dá žiť dlho, ale život po transplantácii obličky je menej obmedzený a kvalitnejší.“
Riziká pri rozhodovaní
Zložitá operácia, počas ktorej sú v ohrození dvaja pacienti súčasne, si vyžaduje siahodlhé testovanie: „U potenciálneho darcu sa robia vyšetrenia krvi a moču, realizuje sa ultrazvukové, RTG a CT vyšetrenie hrudníka a brucha, ako aj iné odborné vyšetrenia,“ približuje T. Baltesová.
Zdravotné riziká pri darovaní znižoval aj fakt, že Veronika je na tom kondične nadštandardne dobre: „Keď človek žije zdravo a pravidelne športuje, je veľký predpoklad, že jeho orgány sú zdravé a dobrá fyzická kondícia darcu určite uľahčuje pooperačné obdobie.“
Počas operácie hrozí riziko krvácania, v pooperačnom období sú to infekcie, bolesti… „Moja operácia však prebehla bez problémov, po mesiaci som pomaly začala cvičiť, chodila som na pravidelné kontroly, všetko bolo v poriadku. Nemám žiadne obmedzenia, len si, samozrejme, musím dávať pozor na svoje zdravie,“ hovorí Veronika, akoby jej len vyberali mandle.
Život po operácii
Rekonvalescencia je u každého individuálna a doba zotavovania rôzna: „Potransplantačné obdobie u mamy nebolo bezproblémové, ale už je funkcia transplantovanej obličky výborná.“
Ako sa žije človeku s jednou obličkou? Aké obmedzenia ho čakajú? Dokorka Baltesová hovorí, že takmer žiadne: „Je potrebné, aby darcovia predchádzali úrazom, mali racionálnu stravu a správny pitný režim. Športovú aktivitu v žiadnom prípade nezakazujeme, tolerancia záťaže je individuálna, vo Veronikinom prípade je najlepšie prísť do jej fitnescentra a presvedčiť sa osobne, tak ako som to urobila aj ja.“ Jej inštruktorkou na posilňovacom cvičení je dnes práve Veronika.
Pooperačné vyšetrenia netreba brať na ľahkú váhu ani po niekoľkých rokoch. „Z dlhodobého hľadiska sa počas života s jednou obličkou môže zvýšiť riziko rozvoja vysokého krvného tlaku a zníženia funkcie obličky, výnimočne sa vyskytujú prípady zlyhania obličky. Každý darca je preto doživotne sledovaný,“ upozorňuje T. Baltesová.
Vzťah s mamou
Hovorí sa, že ak si príbuzní hoci len darujú krv, emočne ich to zblíži. Po transplantácii by mohla byť ich väzba ešte silnejšia. Veronikin vzťah s mamou však už lepší byť nemôže: „Medzi mnou a mamou sa nič nezmenilo, vždy sme mali super vzťah. Dokonca chodí cvičiť tiež a cíti sa výborne. Mama dala život mne, ja som jej to opätovala a pomohla zachrániť ten jej.“
„Vždy sme si boli blízke, ale teraz sme si ešte bližšie,“ doplnila dcéru mama.
Inštruktorka
Približne pred troma rokmi sa Veronika cez jumping dostala k vtedajšej košickej novinke – BODY-PUMP-u. Ten jej zmenil život.
„Stal sa mojou vášňou, pretože už po niekoľkých hodinách som na svojom tele videla výsledky, ktoré som predtým nedosahovala iným cvičením. Tak ma to zaujalo, že čoskoro som sa stala ešte len treťou inštruktorkou BODYPUMPU na Slovensku.“ Neskôr sa zúčastnila školenia aj na cvičenia CXWORX a BODY-ATTACK, ktoré spolu s BODYPUMP zastrešuje organizácia Les Mills.
„Les Mills je celosvetový koncept, v ktorom sú zahrnuté rôzne programy ako BODYPUMP, BODYATTACK, CXWORX a mnoho ďalších, ale na tieto tri mám licenciu a precvičujem ich u nás v Addiction clube,“ vysvetľuje Veronika.
Choreografiu a hudbu dostáva každé tri mesiace od zakladateľskej spoločnosti Les Mills. Inštruktor môže vykonávať akýkoľvek program od Les Mills iba v licencovanom fitnescentre.
Splnený sen
„Addiction club som otvorila vlani v auguste a popri tom ešte študujem na cestovný ruch na Technickej univerzite. Cvičenie momentálne nerobím ako hlavnú zárobkovú činnosť, zatiaľ je iba záľubou popri štúdiu. Addiction club sa teraz rozbieha, ale verím, že v budúcnosti bude v Košiciach veľká komunita Les Mills,“ dúfa Veronika.
Denná niekoľkohodinová fyzická záťaž by sa bez podpory nedala zvládať. „Mojou motiváciou je, že som sa doteraz stretla len s pozitívnym ohlasom, priatelia a rodina ma podporujú, lebo vedia, že cvičenia Les Mills milujem a dávam do toho všetko. Aj keď som prišla s nápadom otvoriť svoje fitko Addiction club, nikdy ma rodičia neodradili od môjho sna, práve naopak.“
Zakladateľom Les Mills je štvornásobný olympionik v atletike, podľa neho bolo cvičenie pomenované. Jeho syn Phillip začal v roku 1980 motivovať ľudí aeróbnym cvičením v rytme modernej hudby, čím pritiahol celé davy. V roku 1997 vznikla odnož Les Mills s názvom BODYPUMP, ktoré je dodnes najobľúbenejším cvičením.
Z dvadsaťjeden programov si vyberie každý: vytrvalostné, silové, kondičné, tanečné i relaxačné. Prístupnosťou pre mužov i ženy v každej vekovej kategórii je koncept cvičení populárny, nabral už medzinárodné parametre.
S VERONIKOU MÔŽETE CVIČIŤ:
- BODYPUMP – používa ľahké až stredne ťažké záťaže s množstvom opakovaní, čím precvičuje každú svalovú partiu. Cieľom sú štíhle atletické svaly.
- BODYATTACK – spája atletické pohyby (beh, skákanie) a skákanie so silovými cvičeniami, tvaruje telo a zlepšuje koordináciu a obratnosť.
- CXWORX – krátke, intenzívne cvičenie, ktoré pomáha zlepšiť fyzickú zdatnosť a zároveň posilňuje svaly chrbta, brucha a zadku, cieľom je silnejší a štíhlejší stred tela.
Monika Ištvánová
Foto: archív vm