Mária sa s krutým osudom nezmierila
Kurz tanca som absolvovala na základnej škole. Zvládam základy valčíka, matne si pamätám, ako vyzerá cha-cha a vždy som sa chcela naučiť tango. Argentínske. Také to dramaticky vášnivé. Hodiny sa môžem dívať na tanečnice v nádherných šatách a urastených tanečníkov, ako sa ladne hýbu po parkete. Stále to však ostáva pri dívaní. Mám totiž pocit, že som drevo, že tanec nezvládnem, že tie kroky sú v skutočnosti strašne ťažké… VÝHOVORKY! Videla som tancovať ľudí na invalidnom vozíku. Nič také ako „neviem“ a „nedá sa“ neexistuje.
Dôkazom je aj Mária Gazdíková, sympatická dvadsaťdvaročná študentka Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Košiciach. Mária tancuje a miluje tanec. A napriek osudu, diagnóze a chorobe, ktorá ju pripútala na invalidný vozík, žne úspechy.
Mažoretka
„Mária trpí od detstva artrogrypózou multiplex, teda ochorením kĺbov, svalov a šliach. Napriek tomu bola od malička živé dieťa. Stále sa hýbala, stále musela niečo robiť. My sme si túto jej vlastnosť všimli a chceli sme to rozvíjať. Chceli sme, aby tancovala,“ hovorí Miroslava Gazdíková, Máriina mama.
Všetko sa začalo ešte keď Mária chodila na základnú školu. Spolu s rodičmi raz videli vystúpenie mažoretiek. „Márii sa to úžasne páčilo a chcela to tiež vyskúšať. Tak sme ju zobrali za vedúcou oddielu, tá jej ukázala nejaké základné pohyby. Vareška a motýlik, krútenie medzi prstami.“ Ukázalo sa, že Mária je šikovná a veľmi rýchlo sa to všetko naučila. Podľa jej mamy bolo šťastím aj to, že vedúca oddielu mažoretiek Andrea Bystrianska patrila k ľuďom, pre ktorých nič nie je nemožné. „Zadívala sa na Máriu a hovorí: Vieš čo, veď krútiť paličkou môžeš aj na vozíku.“
Mária sa tak stala prvou (a zrejme jedinou) mažoretkou na Slovensku na invalidnom vozíku. S oddielom mažoretiek Plamienky tancovala päť rokov.
Drina
Rodičia Máriu prihlásili aj do televíznej súťaže, vďaka ktorej spoznala Petra Vidašiča, riaditeľa košického tanečného klubu, ktorý trénuje aj tanec s vozičkármi. Aj ten videl Máriin talent a už osem rokov ho rozvíja.
„Tanec je drina a veľká zodpovednosť. K tréningom, k trénerom, partnerovi aj k sebe samému. Zároveň je to radosť. Je to úžasný pocit, keď sa umiestnite na súťaži a viete, že všetka tá drina a bolesť stáli za to,” hovorí zanietená tanečnica. Jej najobľúbenejším tancom „v štandarde” je waltz, z „latina” má najradšej jive: „Je bláznivý a hravý. Môžete sa pri ňom uvoľniť a urobiť trošku šou!”
Partner
S tanečným partnerom Marošom Olejárom tvoria pár sedem rokov. Spolu už absolvovali niekoľko súťaží po celom svete. Rusko, Taliansko, Nemecko, Holandsko. Zatiaľ poslednou boli majstrovstvá Európy v tanečnom športe na vozíčku, ktorých dejiskom boli prvýkrát Košice. Tu obsadili 2. miesto vo freestyle a 3. miesto v štandardných tancoch.
Aké je tancovať s partnerkou, ktorá je na vozíku? „Keď som dostal ponuku, či to nechcem skúsiť, najviac som sa bál o svoje nohy,” priznáva Maroš so smiechom. „So zdravou partnerkou ste v štandarde v kontakte, vediete ju telom, už tým, ako držíte postavenie a ona dokáže rýchlejšie reagovať na vaše pohyby a podnety. S partnerkou na vozíku je to ťažšie v tom, že musím byť úplne presný, držať „rám”, viesť ju a naozaj jej nedovoliť, aby mi vyšla na nohy.”
Tanec lieči
Pohyb je dôležitý pre každého vozičkára. Tanec pomáha Márii spevniť chrbticu, nabrať svalovú hmotu a dať jej správnu formu. Formuje však aj psychiku.
„Vďaka tancu sa stretáva s ľuďmi s podobným údelom, ktorí majú podobné problémy. Zároveň však majú spoločné záujmy, tanec, ktorý je istou formou terapie. Takže je len dobré, že nie je zatvorená doma,” konštatuje Máriina mama.
„Náš tréner často hovorí, že tanec je pekný, ale nikto nepovedal, že je príjemný. Je to životný štýl. Táto komunita spája zdravých ľudí a vozičkárov a pomáha im integrovať sa. A nás učí posúvať svoje hranice,” hovorí Maroš.
Zažiť trocha driny, ale aj zábavy na tréningoch, Mária rozhodne odporúča: „Pre vozičkára je každý pohyb dobrý. Chcela by som im povedať, nech nesedia doma, nech si to určite vyskúšajú. Tanec mi dáva krídla. Pri ňom akoby som lietala v oblakoch.”
Ako súťažia vozičkári
Tanečná súťaž prebieha v troch kategóriách: štandardné tance, latinsko-americké (latino) a freestyle. V skupine štandardných sa tancuje tango, slowfox, valčík, walz a quickstep. Medzi základné latinsko-americké tance patria samba, rumba, chacha, jive a paso doble. Freestyle je kombináciou, je to akési voľné vystúpenie tanečníkov.
Zdravotné kategórie
LVD1 znamená ťažší postih tanečníka
LVD2 znamená ľahší postih tanečníka
Kategórie
- Kombi je kategória, v ktorej tancuje vozičkár a zdravý tanečník/tanečnica.
- Duo je kategória kde tancujú dvaja vozičkári.
- Single je kategória kde sa predstaví sám vozičkár.
Na tancovanie používajú špeciálne tanečné vozíky. Podľa Heleny Kašickej, trénerky a tanečnice na vozíku, sú veľmi „rozmaznané”, keď- že sú stavané len na rovnú plochu tanečného parketu. V bežnom živote sa nedajú používať, sú odľahčené, veľmi rýchle a niektoré majú aj päť koliesok.
Foto: Iveta Vaculová