Mariáš nie sú len čertove obrázky

Kto by niekedy nepočul o mariáši. Česi aj Slováci ho s hrdosťou považujú za svoju hru, priam národný poklad. Mariáš býval doménou mužov a iba sem-tam výnimočne sa k hre priplietla nejaká žena. Aj to je už minulosťou. Na majstrovstvách sveta v mariáši, ktoré sa nedávno uskutočnili v Prešove, sa zúčastnilo šesť žien. Primát najlepšej si odniesla Slávka Kováčová z Košíc.

Priznám sa, že mariáš hrávam celkom rád už od čias vojenčiny, a preto som bol na ženu “karbaníčku” dosť zvedavý. Na stretnutie prišla dáma v stredných rokoch, taká nenápadná pani, aj so svojím spoločníkom, z ktorého sa neskôr vykľul partner v tejto krásnej kartovej hre.

Civilným povolaním je pani Kováčová advokátka. No tým sme sa príliš nezaoberali, lebo pri mariáši naozaj nie je podstatné, kým ste, ale či vám to v tej hlave páli a dokážete v danej chvíli správne reagovať, urobiť rozhodnutie, ktoré nielenže vás môže priviesť k víťazstvu v hre, ale rozhodne tiež o výške vašich finančných ziskov alebo strát. Nebudeme si totiž nič nahovárať – mariáš sa hrá o peniaze, aj keď nie o veľké, a bez nich by to chutilo asi ako chlieb s masťou a škvarkami, na ktorý kuchárka zabudla dať práve masť a škvarky. Ďakujem, neprosím.

Vráťme sa teda k víťazke medzi ženami. Čo ju priviedlo k mariášu?

“Bolo to v rodine asi pred 25 rokmi,” začala svoje rozprávanie, ako sa k hre dostala. “Jednoducho, chlapi doma mali chuť si zahrať a mňa to zaujalo natoľko, že som po krátkej inštruktáži pochopila základné pravidlá, postupy a hrávala s nimi. Tak sa to potom nejako vyvinulo, že som začala hrať aj súťažne. Najskôr len miestne či regionálne súťaže, ale neskôr aj mariášovú ligu. Dodnes hrávam za klub Vysoké Tatry.”

Dozvedeli sme sa, že mariášových súťaží je celkom dosť. Spomínali sme miestne a regionálne, ale existuje aj mariášová liga. Kluby si usporadúvajú súťaže sami medzi sebou.

Do celoslovenskej ligy nominujú svojich členov – desiati bodujú za klub. Prebieha celý rok. Okrem toho sú rôzne iné súťaže a majstrovstvá, ako boli už spomínané MS v Prešove. Ak Čechov nerátame za cudzincov, mali v podstate prevažne domácich účastníkov, no našli sa aj zahraniční, ktorí dokonca skončili medzi najlepšími. Napríklad jeden Rakúšan, z ktorého sa napokon vykľuľ naturalizovaný Čech. Rakúsky wiener schnitzel a rakúske výplaty mu chutia oveľa viac, ale mariáša sa predsa len tak ľahko nevzdáte…

Ako sa na súťažiach hrá? “Ako kde,” popisuje priebeh Slávka Kováčová. “Niekde je to na počet kôl alebo na čas. Jedno kolo spravidla trvá 50 minút. Každý hráč pri stole začína s desiatimi eurami, po päťdesiatich minútach sa zráta, kto koľko má. Najlepší hráč si zapisuje 5 bodov, druhý 3 body a tretí 1 bod. Na MS bolo šesť takýchto kôl. Z toho jasne vidieť, že súťaž môže byť časovo dosť náročná aj na sústredenie a vytrvalosť,” pokračuje víťazka.

Čo ju najviac na hre chlapov motivuje a inšpiruje? “Ja vôbec nerozmýšľam nad tým, či súpermi pri stole sú chlapi alebo ženy. Pre mňa je mariáš v prvom rade dobrý relax a zároveň myšlienkový tréning, ktorý rozvíja rozum a logické uvažovanie. Hlavne ma hra baví a verím, že ešte dlho bude,” opisuje svoju motiváciu.

A čo peniaze? Nad tým sa zasmeje. “Mariáš nie je žiadny hazard, aj keď sa, samozrejme, nájdu hráči, ktorí flekujú a licitujú viac ako iní. Skúsení hráči a pravidlá súťaží si s týmtovšak vedia poradiť. Fleky, pri ktorých dotyčný nemá v kartách na ruke žiadnu oporu, sa nevedia nijako utajiť, a preto sa posudzujú ako renonc, čiže chyba. Hráč zaplatí pokutu a taktiež hru, ktorú príliš riskantným flekovaním dostal do vyšších čísel.”

Slávka hráva doslova každý týždeň nejakú súťaž. To už môže byť časovo aj finančne dosť náročné.“Je to pravda, kluby nedisponujú žiadnymi veľkými peniazmi a už vôbec nie nejakými športovými dotáciami. Ak hradia hráčom nejaké cestovné náklady a výlohy na pobyt na mieste súťaže, je to len vďaka sponzorom, ktorých sa niekedy podarí získať. Nie je to však často a nebývajú to ani celé náhrady, skôr to ide všetko na vlastný úkor,” hovorí mariášistka.

Ako je to s pravidlami? Vieme, že platia nejaké základné pravidlá, ale medzi amatérmi sa zvyknú niektoré veci, postupy a výška platby za hry dohodnúť vopred. “Aj na našich súťažiach to funguje nejako podobne, iba s tým rozdielom, že si to nedohodnú hráči pri stole, ale je to dané v štatúte súťaže. Rozdiely však existujú – napríklad na niektorých regionálnych súťažiach sa nehrá nad sto. Zvyčajne je základná suma za hru 5 centov, betl vychádza na 25 a durch na 50 centov. Nedá sa na tom nijako zbohatnúť, ale, našťastie, ani prísť o majetky.”

V čom vidí Slávka Kováčová nejakú budúcu motiváciu? “Už som spomínala pocity, ktoré mi hra poskytuje,” pokračuje vo vysvetľovaní. “No sú tu aj úspechy a s nimi nejaké zadosťučinenie. Každého poteší získaný pohár, lebo je istým symbolom úspešnosti v odvetví, ktoré ho baví. Bolo to tak aj v Prešove, ale aj pred piatimi rokmi na celoslovenskej súťaži, kde som celkovo skončila tretia. Mariáš človeka ani tak skoro neomrzí, pretože prináša vždy novú zábavu, nie je nudný, v hre je permanentné napätie. Teraz už hráva aj môj syn. Verím, že ma táto zaujímavá hra bude ešte dlho napĺňať dobrými pocitmi.”

Vie ju vôbec pri stole niečo aj naštvať? “Určite áno,” hovorí s úsmevom. “Najmä, keď niekto urputne obhajuje niečo, čo je jasnou chybou a háda sa. To ma vie znechutiť.”

Našťastie, pri stole to fackami alebo nadávkami (ako v dedinskej krčme ) nekončí. Na riešenie sporných situácií sú na súťažiach rozhodcovia. Prídu k stolu na zavolanie hráčov, ktorí majú ešte predtým šancu vyriešiť sporné situácie sami. Ak to nejde, rozhodnutie je na rozhodcovi, ktorý sa snaží držať čo najviac litery pravidiel platných pre konkrétnu súťaž. Ten už zodpovedá za správnosť výroku iba svojmu svedomiu.

Hráči sú väčšinou na úrovni a pravidlá dobre poznajú – čím vyššia a náročnejšia súťaž, tým skúsenejší mariášisti sa za stolom stretnú. Nejaké úmyselné podvody a renoncy sú takmer vylúčené, príde sa na ne hneď, prípadne následnou kontrolou jednotlivých štichov, či karty (ich farby a hodnoty) hráči vynášali podľa pravidiel. Za zistené chyby sa platí – pokuty a platby v takýchto prípadoch taktiež určujú podrobnejšie pravidlá.

Mariáš na Slovensku ani v Čechách istotne tak skoro nezanikne. Je to totiž hra dramatická, premenlivá a natoľko zaujímavá taktikou i stratégiou, že mnohí ju porovnávajú so šachmi. Noví záujemcovia sa môžu zapojiť do miestnych súťaží a cibriť svoje schopnosti v hre.

Aspoň v niečom sme celkom svetoví. Dobré meno mariášu robia ľudia ako Slávka Kováčová z Košíc.

Zaujímavosti o mariáši:

• o histórii mariáša existuje len veľmi málo spracovaných údajov. Zrejme preto, lebo išlo o ľudovú hru
• hra pochádza najskôr z Nemecka, kde vznikla na prelome 18. a 19. storočia. Názov je odvodený z francúzskej hry Mariage (slovo v preklade znamená svadbu)
• mariáš sa hraje už 260 rokov a v súčasnosti existuje vyše 30-tisíc registrovaných hráčov
• mariáš nebol nikdy zakázanou hrou, ani za okupácie, ani v čase mieru
• hrajú ho ľudia bez rozdielu vzdelania – prechádza všetkými vrstvami spoločnosti
• mariáš bol hrou hostincov a krčiem v čase našich dedov. V súčasnosti mení prostredie a dostáva sa do hráčskych klubov a spoločností
• dodnes sa znalosti hry mariáš považujú za mimoriadne schopnosti
• v súčasnosti existuje niekoľko stavovských organizácií tejto hry a mnohé, najmä miestne a regionálne kluby
• ženy, aj keď ich je pre mariáš zapálených oveľa menej ako mužov, dosahujú často lepšie výsledky ako chlapi, čo vedie niekedy ku kurióznym situáciám, keď získajú nejakú vyložene chlapskú cenu
• v tichom kódexe platí, že správny mariášista nikdy v hre nepodvádza!

Pravidlá

Redakcia košice:dnes spracovala do základnej a zjednodušenej  podoby pravidlá, postupy a princípy jednotlivých hier v mariáši. Tie nájdete TU.

Foto: archív SK