Na bežiacom páse si odtrhol štvorhlavý sval stehna

Ako junior bol majstrom sveta aj Európy v tlaku na lavičke. Dokonca bol držiteľom svetových a európskych rekordov. Priaznivci silových športov ho neskôr registrovali na populárnych súťažiach Strongman. Richard Szanyi sa potom na dlhý čas zo scény vyparil. Po odmlke sa však ide pokúsiť o reštart kariéry v tlaku na lavičke.

Do roku 2014 bol úspešným slovenským reprezentantom v tlaku na lavičke. Potom ho zlákali súťaže Strongman. Aj tam mal ako mladík našliapnuté k pekným výsledkom, ale vážne zranenie ho na veľmi dlhý čas doslova odpísalo. Richard Szanyi sa nezranil na súťaži či pri dvíhaní činiek. Osudný mu bol obyčajný kardiotréning. 

„Mal som na sebe tepláky a tie sa mi zasekli do bežiaceho pásu, nohu mi vytočilo, špičku som mal tam, kde je päta, doslova mi to odtrhlo štvorhlavý sval stehna. Lenže to nebolo všetko, o necelé dva mesiace sa mi celé svalstvo urvalo znovu. Stalo sa mi to doma pri chôdzi na schodoch. Kráčal som s barlami, otvorila sa mi ortéza, ktorú som mal na nohe, počul som, ako mi to v nohe praská, spadol som, zase nasledovala operácia a bol som tam, kde na začiatku. Akurát som už neriešil to, či ešte budem športovať, ale či sa dám dokopy pre bežný život,“ rozhovoril sa 25-ročný mladík Richard Szanyi.

Na MS v Maďarsku vytlačil 250 kilogramov

Na návrat k vrcholovému športu začal pomýšľať až toto leto. Dostal sa k tréningom, najskôr ľahším, ale až potom, ako mu dali lekári zelenú. „Dlhé mesiace som si musel dať absolútny pokoj. Ak sa chcete po takom zranení vrátiť k silovému športu, nemôžete byť v poriadku len na 50 percent. Tento šport si vyžaduje extrémne výkony, takže záťaž organizmu je enormná.“

Rišo má teraz prianie zopakovať výkon z roku 2013, kde na majstrovstvách sveta v Maďarsku vytlačil 250 kilogramov. Zatiaľ nechce rúbať vyššie a nahlas hovoriť o tituloch z veľkých podujatí. „Pred asi troma rokmi som vážil 114 kíl, teraz mám okolo stovky. Ak teda zopakujem tých 250 kíl s menšou telesnou váhou, s lepším koeficientom by to mohlo byť dobré. Nechcem však rozprávať o tom, čo by mohlo byť ďalej. Zranenie mi dalo lekciu pokory. Veď ešte som ani nezačal oficiálnu 12-týždňovú prípravu pred súťažou, tak nebudem vyhlasovať, že idem si pre zlato.“ 

Ako 19-ročnému mu činka spadla na krk

Zaujímavé je, že tucet týždňov pred súťažou pracuje na tréningoch so 60-percentným maximom toho, čo dvíha. Postupne potom tréningové váhy zvyšuje. Dva týždne pred samotným vrcholom už prakticky nerobí nič. S úsmevom podotýka, že to už ani odpadky nevynáša. Akurát skonzumuje viac stravy, v tele zhromažďuje sacharidy a energiu na deň D. Na tréningu si dnes nakladá 230 kilogramov. S touto váhou robí aj série. Ale nikdy nie sám, v posilňovni potrebuje mať asistenta. „Vysoké váhy nemôžete tlačiť bez sparingpartnera. Stalo sa, že mi činka spadla na krk. Našťastie ma v krku zatlačila len o niekoľko centimetrov. Namále som mal už na svojej prvej súťaži. Ako 15-ročný som mal naložených 150 kilogramov, nakladači zastavili padajúcu činku v podstate už na mojej tvári, mal som len rozbité ústa. Na majstrovstvách Slovenska mi ako 19-ročnému spadla činka na krk, mohlo to skončiť aj veľmi zle. Inak, nie náhodou používam náhubok, rovnaký ako boxeri. Ak pri tlaku zatnete zuby, až vám praská sklovina.“

V elastickom tričku vytlačí viac

Pri tlaku na lavičke sa používajú silné a tvrdé bandáže zápästí, tak isto hrubý opasok a ochranné tričko. „To tričko je špeciálne, stiahne svalstvo, aby sa minimalizovalo riziko zranenia. Dokonca dres aj výkon navýši, cítite sa v ňom pevnejší. Kto ho mal pri tlaku na sebe vie, že vám potom ide vybuchnúť hlava. Dnes je moderné robiť tento šport aj bez výbavy, teda bez elastického trička, ale ja sa tomu vyhýbam. S ním jednoznačne vytlačím viac, mám pocit, že aj o niekoľko desiatok kilogramov viac. Zvykol som si na neho, možno je to už aj o psychike.“

Szanyi zvyčajne trénuje štyri razy do týždňa, no pred súťažou sa samotným tlakom na lavičke venuje len dva dni. Poctivo totiž rozvíja aj ďalšie svalové partie. „Musíte mať pevný a silný chrbát, inak telo tú záťaž nezvládne,“ podotýka Rišo, ktorý je rád, že nikdy nemal problém trebárs  s tenisovými lakťami. Uvedomuje si aj, že ak by mal tak ťažké zranenie v hornej časti tela, návrat by bol ešte komplikovanejší. Hoci aj pri tlaku na lavičke potrebujete mať silu v nohách. „Kedysi som drepoval s 300-kilovou činkou. Teraz si naložím stovku a radšej si dám viac opakovaní. Neodvážim sa už ísť s nohami do extrému. Ale zase viem, že trénovať musím aj nohy. Každému, kto chce mať vypracovaný vrch, hovorím, že potrebuje cvičiť aj nohy. Veď skúste vytlačiť veľkú váhu rukami, ale bez nôh, ten výkon bude citeľne slabší. Musíte mať silu aj v spodných partiách, konkrétne pri tlaku sa nimi potrebujete zaprieť do podlahy.“ 

Rekordy, ktoré držal, sú už prekonané. Vraví, že aj preto, že tréningové metódy sú stále sofistikovanejšie. V roku 2012 v tlaku na lavičke ako 19-ročný porazil na Slovensku aj mužov, získal vtedy republikový titul medzi mužmi aj juniormi. 

Na súťaže Strongman si už netrúfa

„Môj európsky rekord padol pred rokom, dnes je lepší o 7,5 kilogramu. Dlho bolo mojich 210 kíl z roku 2009 svetovým aj európskym maximom v kategórii do 17 rokov,“ vraví borec, ktorý v mužskej kategórii ani nesúťažil. Do 21 rokov je ešte kategória juniorská, a keď mal prejsť k seniorom, tak ho pohltili súťaže Strongman. V amatérskej lige vtedy spomedzi šestnástich súťažiacich skončil ako nováčik na štvrtom mieste. 

„Možno by moje telo záťaž prípravy a súťaží Strongman zvládlo, ale problém je psychika. Bojím sa ísť do toho, aby som kdesi prenášal 400 kilové závažie. No a nemôžete to skúšať, ak vás podvedomie vyslovene limituje. Extrémne športy sa so strachom robiť nedajú. Aj preto sa vraciam k tlaku na lavičke,“ vysvetľuje muž, ktorý pred troma rokmi zmenil športové odvetvie. „Strongman je všestrannejší. Disciplíny sú rôznorodé, ukáže sa nielen sila, ale aj obratnosť či kondícia. A pravda je taká, že je to aj viac sledované ako tlak na lavičke, aj sponzori skôr podporia podujatia, kde sa zíde viac divákov. Tlak na lavičke je propagovaný minimálne. Preto som pred časom začal s niečím novým, no vraciam sa k tomu, čo mi išlo veľmi dobre ako juniorovi.“

Smiali sa mu, že je tučko…

Kuriózne je, ako sa puberťák Richard Szanyi dostal k tlaku na lavičke, k činkám, k športovaniu. „Ako dieťa som bol tučný. Ostatní sa mi smiali, bol som pre nich neohrabaný guľko. Tak som raz zašiel do posilňovne, aby som všetkým ukázal, že nie som slaboch. Nečakal som vtedy, že to dospeje až k titulom majstra sveta. Mal som pätnásť, keď som po prvý raz vkročil do fitka, akurát som vtedy skončil základnú školu. No a na strednej škole ma spolužiaci začali chváliť, že aké mám vymakané ruky, že vraj som nabitý. Tak to mi dodalo chuť, ešte viac som sa do toho zahryzol,“ vrátil sa desať rokov dozadu.