Na dobrú angličtinu treba hlavne odvahu. Odvahu cestovať
Martina Bakajsa je učiteľka, ale od typickej učiteľky má naozaj ďaleko. Žila v Amerike, Kostarike a zablúdila aj do Španielska. Z angličtinárky je dnes riaditeľka Jazykovej štátnej školy Košice na Užhorodskej 8 a o svojej práci vraví, že je to poslanie…
A keďže to je poslanie, treba k tomu aj tak pristupovať. Ak sa človek chce reálne naučiť cudzí jazyk, musí vycestovať! Ona to urobila a nie raz.
Vie vás nabudiť tak, že po chvíľke debatovania, sa chcete učiť nie jeden, ale rovno aj tri cudzie jazyky. Žila v Amerike, istý čas pobudla v Španielsku či Kostarike. Osud ju však vždy zavial domov… Našťastie. Svoje skúsenosti dnes odovzdáva študentom každej vekovej kategórie.
Vyštudovala anglický jazyk a dejepis na univerzite v Prešove. Potom sa tam zamestnala na bilingválnom gymnáziu, ale čoskoro si uvedomila, že musí vycestovať. Dovzdelávať sa a až tak učiť a odovzdať svoje skúsenosti iným. Zobrala osud do vlastných rúk a v roku 2001 odišla do Ameriky. „Myslím si, že ak človek chce ovládať jazyk, mal by v prvom rade spoznať mentalitu národa, kultúru a pochopiť ich.“
V Chicagu chcela ostať len jeden rok, no nakoniec z toho boli tri. „Nešla som tam len na výlet, ale reálne som sa prihlásila do školy tzv. college. Bola to méta, ktorú som si chcela splniť a zároveň aj vidieť, ako tam prebieha výučba.“
Španielčina ju chytila a už nepustila
Škola niečo stojí, a tak Martina popri štúdiu pracovala ako au-pair. „Mala som množstvo spolužiakov z Mexika a mňa veľmi chytila španielčina. Je to krásny jazyk, musela som sa ho naučiť. Prvý polrok som teda študovala španielčinu. Čo je dosť paradoxné, keďže som išla do Ameriky kvôli angličtine.“
Samozrejme, ani na anglický jazyk nedala dopustiť, učila sa ho spolu s dejinami. „Začiatky boli naozaj ťažké. Spomínam si, ako som si povedala: Ty si vyštudovala angličtinu a nerozumieš? Myslím si, že človek, ak má možnosť, nesmie sa báť. Musí nabrať odvahu a vycestovať. Až vtedy totiž začnete jazyk reálne využívať. Nie sú to len reči. Musí vás niekto hodiť do vody a vy v nej musíte plávať.“
Martina si už popritom všetkom už vtedy zriadila malú neformálnu jazykovú školu. Slovenských robotníkov každý týždeň doučovala, „Ako to býva, mnohí ovládajú základy angličtiny a poľštinu, ale to ich ďalej neposunie. Za doučovanie som nepýtala peniaze. Chcela som im pomôcť.“
[ad][/ad]Vždy usmievaví
O Američanoch vraví, že na rozdiel od nás sú neustále usmievaví, a to aj v prípade, keď majú prázdno vo vreckách. „To u nás veľmi chýba. Musím povedať, že my sme oveľa viac informovaní.“
Ako výbornej študentke jej onedlho ponúkli možnosť študovať na University z Chicago. „Zoznámila som sa s jednou Slovenkou, ktorá emigrovala po roku 1968 do USA a v tom čase bola vedúcou katedry dejepisu na Benedictine University. Povedala mi: ,Martina, keď budeš reálne chcieť ostať v USA, až vtedy choď na univerzitu. Oni ťa tam pozvú aj o tri roky. Zaplatíš tam dvakrát toľko a budeš sa učiť to, čo teraz. Vieš, ty už máš takú pozíciu na Slovensku, ktorú by si tu aj tak dosiahla až o 10 rokov. No aj tak by ťa stále vnímali ako emigranta, nie ako rovnocennú.´ Síce som to vedela, ale nakoplo ma to k tomu, že ostanem na svojej college a uvidíme. A uvidela som – musela som sa nakoniec pre súkromné problémy vrátiť na Slovensko.“
Nakoniec sa s odchodom z USA zmierila. „Osud to zariadil, tak ako chcel. Amerika mi dala jazyk, spoznala som kultúru, moja osobnosť rástla a ja som vedela, aké poznatky chcem aplikovať na Slovensku.“ Bilingválne gymnázium jej držalo miesto, a tak sa mohla pokojne do školy vrátiť.
So žiakmi po Európe
Ako prvé, čo si po návrate všimla bolo to, že Slováci sú skleslí. „V USA to je úplne iné, ako som hovorila. Aj v škole nebrali veci až tak príliš vážne a atmosféra bola vždy priateľská. Vzťah učiteľ a žiak je tam úplne iný. Chcela som, aby ma v škole v Prešove žiaci volali krstným menom, ale to mi vtedy neprešlo.“ Od niektorých vecí nechcela upustiť. Hľadala kontakty, aby sa študenti mohli dostať aspoň na istý čas do zahraničia.
Podarilo sa jej participovať na projektoch Euroteens či Idoly mladých ľudí – dobré vzory, lepšia budúcnosť… ktoré umožňovali žiakom vycestovať. Projekty sa konali stále v inej európskej krajine, a tak so žiakmi navštívila Írsko, Rakúsko, Poľsko, Grécko a dokonca aj Turecko. „Neskôr som začala spolupracovať s americkou ambasádou. Po stretnutí s konzulom sme mali možnosť ponúknuť študentom online výučbu odborných predmetov v Amerike.“
Z Barcelony do Kostariky
Martina však opäť zatúžila odcestovať a tentoraz odišla na mesiac na jazykový pobyt do Barcelony. „Vždy som chcela byť spätá so španielčinou, ale po dvoch týždňoch som si uvedomila, že skôr využívam angličtinu, nehovoriac o tom, že európskej španielčine som až tak nerozumela. Predsa len v Južnej Amerike je trochu iná španielčina. Túžila som sa v nej zdokonaliť, a tak som po škole každý deň robila dobrovoľníčku len preto, aby som bola v styku s týmto jazykom.“
Nakoniec sa cez známu dostala do Kostariky. „Poprosila som ju, aby mi pomohla vybaviť bývanie tam, kde nikto so mnou nebude rozprávať anglicky, a podarilo sa.“
Prvé dva týždne bývala v San José a zistila, že po španielsky predsa len niečo vie. „Keď je človek naozaj odkázaný len na ten jeden jazyk – ide to, niekde to uložené má a na to netreba zabúdať.“
Neskôr odišla na vidiek, kde bývala pri oceáne v rodine, ktorá vlastnila kávovú plantáž. „Pani u ktorej som bola, mala dvoch synov. Z toho jeden mal postihnutie. Všetci žili len z biznisu, ktorý viedol jej manžel. Nič odo mňa nechceli a boli nesmierne pohostinní. Bolo to niečo krásne. Ja som, samozrejme, do Kostariky doniesla tričká a lízanky, lebo som vedela, že to je tam dosť žiadané, ale myslím si, že za to všetko je to aj tak málo.“
Čo by to bola za učiteľku, ak by nešla do miestnej školy. „Na hodine angličtiny som sa predstavila a začala rozprávať… Zistila som, že tie deti takmer vôbec nič nevedia po anglicky, a to sa učili naozaj už roky. Riaditeľka mi hneď ponúkla prácu, ubytovanie, stravu a plat vtedy neuveriteľných 1600 dolárov. Dohodli sme sa, že od februára nastupujem, ale osud to opäť zariadil inak…“
Foto: mbVysnívaná jazykovka
Zoznámila sa s terajším manželom. Je Michalovčan, ktorý pracoval v Košiciach, čo znamenalo, že sa presťahovala k nám do metropoly východu. „Učiteľkou som bola na Športovom gymnáziu Užhorodská. Pôsobila som aj ako hlavná lektorka na národnom projekte EnglishOne a EnglishGo. Raz keď som sa v okolí prechádzala, zazrela som jazykovú školu. Netušila som dovtedy, že tam je, ale povedala som si, že raz tu budem pracovať…“
Východniarka postupne začala na gymnáziu učiť aj jej milovanú španielčinu, ale vždy myslela na jazykovku. „Chcela som si to vyskúšať a keď som našla inzerát, že hľadajú lektora – neváhala som. Síce len na 10 hodín a bála som sa ako vyžijem, ale po troch mesiacoch som zlanárila toľko študentov, že som mala hneď plný úväzok.“
Vedela, že s dospelákmi to bude úplne niečo iné, ale rozhodla sa, že ich bude motivovať ako bude môcť a začala zabezpečovať výlety. „Najprv to bolo do Prahy, ale s tým, že tam bol so mnou Američan, s ktorým neustále museli rozprávať. Boli tak namotivovaní a šťastní, že sa ma na stanici opýtala študentka, ako sa povie syr po anglicky, lebo si ho chce objednať. Vtedy som sa naozaj úprimne smiala. Česi nám rozumejú a nemusí si to pýtať po anglicky.“
Po veľkom úspechu nadišiel čas ísť na výlet do anglicky hovoriacich krajín. Svojich žiakov zobrala na Maltu, ale i do Holandska či Veľkej Británie. „Museli si tam všetko vybavovať sami a ja som bola len ako dozor. Malo to svoj efekt a videla som ako ich to neuveriteľne baví. Všade boli s nami aj moji známi, ktorí reálne v danej krajine žijú. Študenti s nimi mohli komunikovať a zároveň sa aj niečo dozvedieť o kultúre a živote v krajine.“
Martina je dnes riaditeľkou a stále podporuje lektorov k „výletovaniu“. Ak sa situácia vráti do normálu majú v pláne dokonca odletieť do Peru a Číny. V marci mala letieť so študentami do Kanady, ale korona im to prekazila. „Som vďačná aj za to, že u nás učia ľudia z celého sveta. Od Peru až po Taliansko. Čo je viac, ako keď vás učia ľudia z krajín, kde sa narodili…“
[ad2][/ad2]
